6. Kapitola

19. února 2011 v 3:02 | keishatko |  Spln mesiaca


Zrodenie novej lásky


Hiro

Dám si do tašky ešte hygienické potreby a môžem vyraziť. Zídem po schodoch dole a čakám v hale, kým nezazvoní Daichi. Dohodli sme sa, že ma vyzdvihne a pôjdeme spolu. Som tak nedočkavý. Toto je prvý krát, čo u niekoho prespím.



"Ale, ale. Niekam sa chystáš?" ozve sa mi za chrbtom. Už len ona mi tu chýbala. Od prvej návštevy Yoru-chan sa mi vyhýbala. Nezniesla pohľad na mňa a Yoru-chana, keď ma objímal. Ako keby to Yoru-chan vedel a vždy keď bola nablízku si ma posadil na kolená a ďalej sme sa zaoberali rozhovorom. Po očku som vždy sledoval jej reakcie. Zakaždým očervenie od zúrivosti a vybehne s miestnosti.
"Teba do toho nič" odvrknem jej.
"Niekomu tu narástli rožky, že?! Nemysli si, že ťa má rád, len mu je teba ľúto, inak by sa s tebou nezahadzoval." Krútim hlavou. Kedy to chce vzdať? Yoru-chan mi už niekoľkokrát dokázal, že mu na mne záleží. No a čo, že sa priatelíme sotva dva týždne. Za ten krátky čas stihol spraviť pre mňa toľko, čo iný nespravili ani za rok. Získal si moju dôveru.
"Slabá snaha. Chcelo by to viac aby som ti uveril. Nejako si nám zostarla, že používaš tie isté triky ako keď sme boli malý." Posmešne pozerám ako pomaly bledne a otvára pusu naprázdno.
"Ty si si myslela, že neviem o tom čo hovoríš svojím kamarátom vo voľnom čase? Už to viem niekoľko rokov, a poviem ti, že aj napriek tomu mám kamarátov a to veľmi dobrých. Vzdaj tu snahu a vypadni. Už ma od teba nemôže nič prekvapiť." Idem k dverám, pretože už zvonil zvonček. Daichi je tu. Ami mi nestojí ani za pohľad. U mňa skončila. S dobrým pocitom sa pozdravím s hnedovláskom a ideme k Yoru-chanovi. Jeho priateľstvo mi dodalo odvahu postaviť sa sestre.
"Som zvedavý, koho nám to chce predstaviť. Nechcel nám prezradiť ani slovíčko, aby nám napovedal. Je zlý. A že kamarát." Sťažuje si cestou Daichi. Posledné dni sa snažil dostať z Yoru-chana aspoň zmienku o tých čo nám predstaví. Ja som tiež zvedavý, ale zatiaľ sa držím.
"Však sa to za chvíľu dozvieme. To nevieš vydržať?" smejem sa mu.
"Tak pohni kostrou, nech sme tam čím skôr. Ja som hrozne zvedavý, že som kvôli tomu ani nespal. To mi snáď robí schválne." Chytí ma za ruku a ťahá ma čo najrýchlejšie k nemu domov. Nedočkavec.
"Tak vitajte. Dúfam, že sa budete baviť." Privíta nás Yoru-chan hneď pri bránke. Ako vie, že sme boli už pri dome? Čo má šiesty zmysel či čo?!
Skočím mu do náručia a privítam sa s ním ako to už robievam posledné dni. So smiechom sa so mnou zatočí a položí ma na zem. Prvý krát keď to spravil, som myslel, že vypustím dušu, ale postupne sa mi to začalo páčiť. Zoberie mi z ruky športovú tašku, kde mám veci. Pozdraví sa s Daichim a už nás vedie k sebe domov. Vyzujeme sa a ideme do kuchyne.
"Počkajte tu. Ja odnesiem veci k vám do izby a niekoho sem privediem." Daichi mu podá aj svoju tašku a čakáme, kým príde.
"Tak som tu. Chcel by som vám prestaviť svojich dvoch bratrancov." Povie a ustúpi, aby do kuchyne mohli vojsť dvaja chalani v našom veku.
"Toto šidlo je Toshi a tento za ním je Kazua. Sú to bratia. Dúfam, že vás nebudú hnevať," povie so smiechom.
"Ahoj, ty musíš byť Hiro-chan, Yu nám už o tebe rozprával." Podáva mi ruku ten s tyrkysovými vlasmi, myslím, že Toshi.
"Máš pravdu, som Hiro. Dúfam, že len v dobrom o mne hovoril," smejem sa.
"Ako inak, spomínal aké máš nádherné vlasy a musím povedať, že neklamal." Chytí mi prameň vlasov a obzerá si ho. Cítim ako mi horia tváre. Od kedy som Yoru-chanom nikto si už nedovolí povedať nejakú posmešnú poznámku na moje vlasy a som tomu rád.
"Toshi už ho nechaj." Smeje sa Yoru-chan a pleskne ho po ruke, aby mi pustil vlasy. Za ten čas Kazua pomaly ani nemrkol. Pozriem na Daichiho, pretože je podozrivo ticho. Prekvapí ma jeho zbožný pohľad, ktorý hádže na Kazua. Niekto sa nám zamiloval. Pozriem na Yoru-chana, aby som si vynútil jeho pozornosť a hlavou ukážem na Daichiho. Yoru-chan sa s úsmevom pozrie kam mu ukazujem. V momente keď zistí na koho tak pozerá, tak mu úsmev zmrzne na perách a v očiach mu vidím zlosť. Nechápem to.

Daichi

V sekunde ako vojde do miestnosti Kazua sa mi zastaví srdce. Nikoho tak krásneho som ešte nevidel. Je nádherný. S istotou môžem povedať, že som sa zamiloval. Prestanem zízať a pristúpim bližšie.
"Ja som Daichi, teší ma," podávam ruku Kazuovi. Chvíľu mi na ruku pozerá a potom mi podá tú svoju. Nikdy som neveril báchorkám, že vám telom prejde elektrický prúd, keď sa dotknete svojej pravej lásky, týmto sa mi to potvrdilo. Je to pravda. Dúfam, že to cítil aj on. Má tak jemnú pokožku.
"Kazua," jedno slovo, ale stačí nato aby sa mi tep zrýchlil.. Tak zvučný hlas. Ja sa asi rozplyniem. Na toto som nebol pripravený.
"No dosť už zoznamovania, ideme sa zabávať, nie?" povie Yoru-kun a tým ma vytrhne z letargie. Pustím Kazuovu ruku, ktorú som doteraz držal. S vypätím všetkých síl sa snažím väčšinu dňa nad ním neslintať a venovať sa radšej zábave. Yoru sa na mňa dosť mračí. Asi si všimol moje správanie, len nechápem čo mu vadí. Viem, že jemu sa páči Ryuji, tak by nemal mať problém. Neskôr sa ho nato opýtam a skúsim zistiť či by som mal u Kazua šancu.

Yoru nám večer ukáže izby. Sú fakt dobre zariadené a každá ma vlastnú kúpeľňu. Všimol som si, že sú tu len dve hosťovské izby, ktoré sú rozdelené medzi mňa a Hira. Kde budú spať tí dvaja súrodenci? Asi obsadia spálňu Mira-sana. Máme chvíľu čas, kým sa začne film, ktorý sme vybrali a tak sa idem prezliecť do niečoho pohodlnejšieho.

Yu

To nemyslí vážne. Nech ho ani nenapadne baliť Kazua, to mu nedovolím. Kamarát nekamarát, má smolu.
"Ty Yu, ten tvoj kamarát Daichi, ehm ja neviem má...ehm," začne Kazua s otázkou, ide to z neho ako s chlpatej deky.
"No, som samé ucho...," dúfam, že sa nechce opýtať, to čo si myslím. Keď vidím, aký je nervózny a začína chytať červený odtieň. Toto mi tu chýbalo.
"No vieš, či už niekoho má, myslím ako či s niekým chodí...," a je to tu.
"Prečo sa to pýtaš? Nebodaj sa ti páči," prosím, nech len to nie je pravda.
"Nie to nie, ja som len zvedavý. Vieš je dosť pekný, tak som chcel vedieť či už niekoho má," začne sa vykrúcať. Vôbec mu to neverím. Toshi sa chichoce. Vie koľká bije. Pohľadom mu naznačím, aby nás nechal osamote. Hneď mi vyhovie a nenápadne zmizne z izby. Sadnem si na posteľ a potľapkám na miesto vedľa seba. Pochopí a sadne si. Pohľad upiera na zem. To je šidlo.
"Povedz mi pravdu. Tebe sa páči, že?" Prikývne. Povzdychnem si. Vedel som, že raz sa to stane, veď sám som chcel aby si niekoho našli.
"Hneváš sa? Však nikto nepovedal, že sa mu páčim aj ja. Možno má už niekoho. A mňa to časom prejde." Ako to dopovie sa rozplače. Ja sa z neho scvoknem. Hlupáčik môj. Stiahnem si ho do náručia. Sadne si na mňa obkročmo, rukami ma objíme okolo krku a plače mi do ramena. Hladím ho.
"Nikoho nemá a ako som si všimol, tak s teba nemôže spustiť oči. Pozerá na teba ako na svoju modlu. Určite sa mu páčiš, o tom niet pochýb" šepkám mu do ucha. Pozrie sa mi do očí, či vravím pravdu. Usmejem sa. V momente sa rozžiari ako žiarovka a zahrňuje mi tvár bozkami. Smejem sa tisnem si ho k sebe. Som rád, že je šťastný. Dvere sa zrazu otvoria a stojí v nich nikto iný ako Daichi. Ako nás zbadá, otočí sa a uteká preč. To je pako. Kazua si to všimne a stuhne.
"Tak a teraz je všetko stratené. Keď som mal u neho šancu, už ju nemám." Zas sa rozplače.
"Neboj, on nie je hlúpy a keď o teba stojí, tak sa ťa tak rýchlo nevzdá. Trochu si odskúšame, čo povieš?"
"Ako to myslíš?" utiera si slzy.
"Jednoducho, teraz si myslí, že sme pár. Keď ťa má rád, tak nech mi to dokáže. Predsa ťa nedám prvému, ktorému sa zapáčiš. Čo by som to bol za otca, hm?"
"Toto je prvý krát čo si sa nazval našim tatkom. Nikdy som ti to nepovedal, ale vždy som ťa tak bral. Len som sa bál, že ty nás tak nevnímaš." Šepká mi Kazua a tisne sa ku mne, ako keby sa bál, že ho zo seba zhodím.
"Veď ja vás milujem ako vlastných synov. Myslel som si, že ti to došlo, keď som vám spravil tie slzičky."
"Yu, on je trochu spomalený na takéto veci, to by si už mohol vedieť" smeje sa od dverí Toshi.
"Bolo by blbé ti nazývať ťa otcom, keď vyzeráme skoro rovnako staro, tak preto ti hovoríme Yu" povie a sadne si za mňa, aby ma mohol objať. Nie sú oni šišnutí?
"Veď ja to viem. Tak teraz si musím preskúšať Daichiho, aby som vedel, že sa o teba postará" Povzdychnem si. Kazua sa usmeje a spolu s Toshim ma nasledujú do obývačky, kde nás už čakajú.

Daichi

Keď som už oblečený idem pohľadať Yoru-kuna, chcel by som vedieť, či by som mal šancu u Kazua. Otvorím nehlučne dvere od jeho izby a stuhnem na mieste. Toto mi bol čert dlžný. Yoru-kun sedí na posteli a na ňom obkročmo sedí Kazua a bozkáva ho na tvári. Vyzerajú šťastne. Rýchlo sa otočím a utekám do obývačky. Snažím sa potlačiť slzy. To u neho nebudem mať šancu, keď chodí s Yoru-kunom, on je fakt pekný kus chlapa. A ja som si bol taký istý, že sme si súdený.
"Počkať, však v škole Yoru-kun pozerá na Ryujiho takým zamilovaným pohľadom. Ako to môže Kazuovi robiť? Tak toto nedovolím. Prinútim ho aby sa s Kazuom rozišiel. Toto si môj anjelik nezaslúži." Hiro sa po mne začudovane obzerá, ale nekomentuje.

Začujem kroky, otočím sa smerom ku schodom a vidím, že Toshi, Yoru a Kazua už idú dole. Po filme si Yoru-kuna odchytím. Nenechám si šťastie prekĺznuť pomedzi prsty.
Počas filmu si všimnem, že sa Yoru-kun vytratil do kuchyne. Nenápadne idem za ním. Zatvorím za sebou dvere a počkám, kým si ma všimne. V tej chvíli ako ma zaregistruje mu jednu vrazím, že sa zloží na zem.
"Keby som vedel, že budeš taký hnusný parchant, tak s tebou neprehovorím ani slovo. V škole očumuješ Fujiramu, div, že ho nevyzliekaš očami a pri tom máš doma, tak krásneho priateľa. Je mi s teba zle." Poviem mu čo si o ňom myslím. Pozrie na mňa s výsmechom v očiach.
"A čo chceš akože teraz robiť? Nijak mi nezabrániš, aby som naďalej chodil s Kazuom a na koho ja pozerám, to ti môže byť ukradnuté. A čo ťa je vôbec do toho? Nedaj bože si sa zamiloval do Kazua." Zarazí ma akým pohŕdavým tónom so mnou rozpráva. Neuveriteľné ako rýchlo odhalil moje city ku Kazuovi.
"Kazua je so mnou šťastný, chceš aby som ho opustil, pretože si ho chceš nechať pre seba nemám pravdu? To máš ale smolu. Ja ti ho len tak nenechám" zdvihne sa zo zeme a pristúpi ku mne. Inštinktívne cúvnem. Ide z neho strach. Toto nie je Yoru-kun, ktorého poznám zo školy. Predo mnou stojí úplne cudzí človek.
"Kazua nie je vec, ktorú môžeš niekomu len tak prenechať, ja len nechcem aby bol nešťastný. Nemusí byť so mnou. Ale môžem ti s istotou povedať, že keby mi dal šancu, spravil by som ho šťastným. Milujem ho." Ako to dopoviem odídem pozerať ďalej film. Yoru-kun sa vráti o niečo neskôr, na tvári sa mu rysuje pekná modrina, tá rana mi dobre sadla. Tam nech má. O niečo neskôr si ideme ľahnúť. Pred tým, než zaleziem do izby si stačím všimnúť, že Toshi a Kazua idú do Yoru-kunovej izby. Oni budú spať u neho? Nálada mi klesla pod bod mrazu.

Nasledujúci deň sa snažím s Kazuom tráviť každú voľnú chvíľku. Je neuveriteľné koľko som sa o ňom dozvedel. Yoru-kun nás z diaľky sleduje. Je mi to jedno. Svoju pozornosť venujem len a len Kazuovi. Celý deň prebehne celkom pokojne a pre mňa hlavne super, lebo som skoro celý deň bol so svojim anjelikom. Boli chvíľky kedy som ho strašne chcel pobozkať. Neviem ako by reagoval, tak som to radšej neriskol. Pomaly sa deň končí a my pôjdeme domov. Kto vie, kedy ho zas uvidím. Začína mi byť smutno.

Kazua

Daichi je tak super. Nečakal som, že mi s ním bude tak dobre. Yu hovoril, že ho mám spoznať, tak som sa mu venoval celý deň. Ja som sa snáď zamiloval ešte viac. Toshi mi dal zopár rád, čo mám v jeho prítomnosti robiť. Sem tam som tie rady aj využil a môžem povedať, že som bol nadmieru spokojný. Pred tým ako odídu mám ísť k nám do izby. Som zvedavý či mi ho Yu schváli. Verím tomu, že nebudem sklamaný. Keby mi zakázal sa s ním stretávať, tak ho asi poslúchnem. Nepostavím sa proti jeho rozhodnutiu. S malou dušičkou otvorím dvere a čakám na verdikt.
"Tak ako?" prešľapujem na mieste a čakám čo mi povie.
"Tak ti poviem, že sánka ma ešte stále bolí ako mi jednu vrazil. Ale s radosťou ti môžem povedať, že sa zachoval ešte lepšie ako som čakal. Prešiel mojou skúškou." Neverím vlastným ušiam. On prešiel. Takže s ním môžem chodiť.
"Teraz mi povedz či s ním chceš ešte stále chodiť, po tom čo si s ním bol celý deň," vyzvedá.
"Ja som svoj názor nezmenil. Dokonca ešte viac som sa v tom rozhodnutí utvrdil, keď som ho bližšie spoznal. Viem, že za deň sa toho nedá veľa zistiť, ale verím, že nato budeme dostatok času. Len mám menší strach z toho čo spraví, keď zistí naše tajomstvo." Zdôverím sa mu s obavou, ktorá ma prenasleduje celý deň.
"Ak ťa miluje, bude ťa brať so všetkým čo k tebe patrí. A mám taký dojem, že aj on ma menšie tajomstvo." S týmto ma prekvapí. Žeby Daichi tiež niečo ukrýval?
"Mám taký dojem, že aj on má nejakú schopnosť. A to rozumieť zvieratám."
"Ako si to zistil?" nedá mi opýtať sa.
"Jeho aura je iná ako u normálnych ľudí. Dosť som študoval vo veľkej knihe starších čo som našiel v útrobách veľkej knižnice a môžem ti povedať, že jeho farba aury tomu odpovedá." Tak ale to je vynikajúca správa. Keď budem vo vlčej podobe, tak sa s ním môžem naďalej rozprávať. Jeho mi snáď znieslo samé nebo. Už len on musí prijať to moje tajomstvo.
"Čo tak si ho zavolať na priateľskú reč do kuchyne?" S radosťou mu prikývnem. Je čas.

Yu

"Daichi môžeš na slovíčko do kuchyne?" zavolám si ho. Je na čase túto hru ukončiť a zariadiť Kazuove šťastie. V kuchyni si ho posadím a čakám kedy mi bude venovať svoju pozornosť. Kazua stojí pri okne a vyčkáva. Vidieť Daichimu na očiach, že nemá potuchy čo od neho chcem.
"Musím ti povedať, že máš dobrú ranu, ešte stále ju cítim. Vieš, prekonal si moje očakávania. S ľahkým srdcom ti môžem povedať, že ja a Kazua spolu nič nemáme, nemali a nikdy mať nebudeme."
"Čože? Ale prečo si mi potom hovoril tie veci? A čo bolo v tej izbe, však som vás videl." Nechápe a striedavo pozerá na mňa a Kazuu.
"Ty si len videl ako mi Kazua sedí na kolenách a dáva pusy, vieš u nás je to normálne, pretože ja som pre neho ako otec a takto mi vyjadroval svoju radosť. A to čo som ti hovoril včera večer bola len súčasť mojej skúšky."
"Otec? Nechápem. Akej skúšky? Čo to tu trepeš za nezmysli?" Povzdychnem si, on sa snáď neprestane pýtať.
"To s tým otcom je na dlhšie a poviem ti to inokedy. Tá skúška bola len preto, aby som zistil aké máš úmysly s Kazoum. Nedám predsa svojho syna prvému čo o neho prejaví záujem. Tak pochabí nie som. Pako." Smejem sa jeho reakcii. Kazua sa tiež ledva drží aby sa nesmial. Daichi totiž otvára a zatvára pusu. Chytá červený odtieň, nato hneď zbledne ako stena a potom prudko vstane, že sa stolička prevráti. Otočí sa na Kazua, ten sa usmieva a potom sa otočí na mňa. Podíde ku mne s napriahnutou rukou. Zatvorím oči a čakám ranu, ktorá nepríde. Zato cítim okolo krku ruky ako ma Daichi objíma.
"Ty si hnusný Yoru, takto má trápiť. Už som sa vzdával nádeje, že Kazua niekedy ešte uvidím. To divadlo čo si mi spravil včera ma vystrašilo. To bolo nefér. Hnevám sa na teba. Takto ma skúšať. A prešiel som vôbec? Mám tvoje požehnanie?" kričí mi do ucha a plače. To snáď nie je pravda. Prosím očami Kazua, aby mi pomohol. Ten pristúpi k Daichimu a donúti ho, aby ma pustil a pozrel sa neho. To už ich nechávam o samote. Zvyšok je už na nich.

 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 19. února 2011 v 3:48 | Reagovat

Hej, to se ná+m +to krásně páruje...! xD
Už se těším na další, jsem zvědavá, jak tohlencto dopadne. :) Tak, dočetla jsem poslední zveřejněný díl a můžu jít spát :D

2 Nixerwil Nixerwil | Web | 6. února 2012 v 20:51 | Reagovat

hehe mazec :D já bych četla dál, ale nmůžu, musím ze sebou něco dělat :D tak zase zítra!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Layout by Luczaida.blog.cz