7. Kapitola

24. února 2011 v 1:27 | keishatko |  Spln mesiaca

Nočný telefonát


Daichi

Nechávam sa objímať Kazuom. Pomaly sa upokojím a trochu sa od neho odtiahnem. Čakám čo z neho vypadne.
"Ja viem, že to nebolo voči tebe fér, ale Yu by mi nedovolil sa s tebou stretávať keby si nebol istý, že máš so mnou dobré úmysly. Je moc starostlivý. Ale pochopím, keď ma už nebudeš chcieť." Čo blázni. Som snáď ten najšťastnejší človek pod slnkom. Jemne ho chytím okolo pásu a pritiahnem si ho bližšie k sebe. Konečne spravím to, čo už ma láka celý víkend. Pobozkám ho. Jemne mu svojími perami prechádzam po tých jeho. Najprv mu motýlími dotykmi prechádzam po hornej a potom po dolnej pere. Nakoniec sa do nich s láskou vpijem. Je to ako keby sa so mnou točil svet. Len matne zaznamenám, že mi dá ruky okolo krku a prstami sa mi zaboril do vlasov. Je to neuveriteľný pocit. Skúsim jazykom trochu zatlačiť, či povolí. Vzdychne a pootvorí ústa, nečakám a už skúmam každú skulinku jeho úst. Keď sa naše jazyky dotknú je to ako keby mi v hlave vybuchol ohňostroj. Strácame sa vo vášnivom bozku. Odtiahneme sa od seba až vtedy, keď už nám nestačí vzduch. Pozerám na neho. Je tak krásny. Ťažko oddychuje, má ružové líca od vzrušenia a opuchnuté pery od bozku.



"Milujem ťa a chcel by som s tebou ostať navždy. Chceš so mnou chodiť?" čakám čo mi odpovie. Mám trochu strach, ale ten sa hneď vytratí, keď zbadám jeho láskavý pohľad.
"Aj ja ťa milujem a veľmi rád budem s tebou chodiť." Dnes sa mi splnil ten najtajnejší sen. Už si ho nikdy nepustím z náručia.
"Nechcem rušiť, ale zachvílu príde Mira a my musíme ešte upratať." Preruší túto nádhernú chvíľku Kazuov brat Toshi.
"Mimochodom. Ublížiš mu, zabijem ťa!" Povie mi Toshi. Pod jeho pohľadom by sa roztriasla aj hora.
"To nemám v úmysle. Nato ho až moc milujem. Ale beriem na vedomie." Kývne a zmizne za dverami.
"Ja už budem musieť ísť. Starký ma čaká. Dáš mi svoje číslo na mobil? Večer by som ti ešte zavolal. Budeš mi hrozne chýbať."
"Ale ja nemám telefón." Povie smutne.
"Jeden som ti už kúpil. Máš ho tu odložený dosť dlho. Nejako som na neho zabudol. Aj pre Toshiho tu jeden mám" ozve sa z dverí Yoru a dáva mi do ruky Kazuov mobil. Je to strieborná nokia. Uložím tam hneď svoje číslo a prezvoním sa, aby som mal jeho.
"Tak teraz ma tam máš. Čakaj, že ti budem volať." Podávam mu mobil. Dá si ho do vrecka a ide ma odprevadiť k dverám. Dám mu ešte zopár pús. Už keď som skoro vonku tak sa otočím a dám mu posledný bozk na rozlúčku. Zadýchane sa odtiahnem. Aj keď sa mi nechce pomaly odchádzam spolu Hiro-chanom. Tento víkend bol najlepší aký kedy mohol byť. Skočím na Hiro-chana a so smiechom si to smerujeme domov. V tej chvíli mi ani na um nezíde, že vôbec netuším, či Kazua býva u Yoru-kuna, alebo niekde inde.

Kazua

Očami odprevádzam Daichiho, kým mi úplne nezmizne z dohľadu. Som šťastný, ale aj tak tu je jeden problém. Keď konečne vyhodíme posledné smeti, tak sa ozve Yu z obývačky.
"Kazua, Toshi poďte si sem ku mne sadnúť. Mám pre vás návrh." Sadnem si vedľa Toshiho a čakám čo za návrh má Yu.
"Vedel som, že raz príde čas kedy aj vy budete zamilovaný a mať svojich priateľov či priateľky. A určite sa budete chcieť niekam nasťahovať, keďže do lesa za vami chodiť asi nebudú a iné veci spojené s láskou nebudete chcieť robiť na verejnosti, ale v súkromí vášho domu. Tak som sa rozhodol, že jeden vám zaobstarám. Peňazí mám dosť, môj zamestnávateľ mi dosť dobré platí a dá sa povedať, že si môžeme žiť na vysokej nohe ďalšie tri životy." Je výhoda, keď má človek znalosti ohľadom hackovania a vytvárania PC programov. Všetko sa dá robiť cez internet, tak nikto nevie, že som ešte stredoškolák.
"Ale k veci. Bol som obzrieť zopár domov tu v okolí a jeden by bol pre vás ideálny. Už som podpísal potrebné papiere. Stačí si ho len zariadiť." Neuveriteľné ani mu nemusím hovoriť, s čím budeme mať problém, keď sa Daichi bude vypytovať kde bývam a on príde hneď s riešením. Len či bude Toshi súhlasiť. S obavou sa na neho otočím a čakám čo odpovie.
"Ja som rád Yu, že si nám kúpil dom, len som dúfal, že budeme môcť bývať s tebou." Sklamanie v jeho hlase sa nedá prehliadnuť. Toshi má totiž jedno tajomstvo, s ktorým sa mi nedávno zveril, ale nevie sa rozhodnúť medzi voľnosťou a tým druhým.
"Viem, preto mám dobré riešenie. Už som sa o tom rozprával s taťkom a kým ten dom nezariadime a vy nebudete rozhodnutý sa tam nasťahovať budete bývať tu s nami. Les máte blízko, tak si vybehnúť môžete a Daichi sem za Kazuom môže bez problémov chodiť. Kým sa nerozhodnete inak. Čo vy nato?"
Pozrieme sa s Toshim na seba a spolu skočím na Yu-kuna. Lepšieho otca sme si nemohli vybrať. Keď prišiel domov Mira, tak sme si posadali k večeri a dohodli sa na bývaní. Môžeme s nimi bývať do kedy budeme chcieť a medzi tým si zariadime dom. Yu nám ho na druhý deň ukáže. Vraj sa nám bude páčiť. Po večeri sme si ešte niečo pozrieme v televízii, omnoho neskôr si dáme kúpeľ a ideme do postele. Víkend dopadol omnoho lepšie ako som kedy dúfal. A to som sa tak bál. Zaspávam na Yu-chanovom ramene a moje sny sú plné Daichiho.

Yu

Zobudím sa uprostred noci na zvonenie môjho mobilu.
"Kto mi volá v tak nekresťanskú hodinu?" zanadávam a pozriem na neznáme číslo, zdvihnem to.
"Prosím, Mochizuki kto volá?"
"Yu-chan si to ty?" ozve sa roztrasený tichý hlások. Chvíľu rozmýšľam kde som ho počul a potom mi svitne "Zane"
"Zane, stalo sa niečo? Prečo voláš?" očami kuknem na stolík, sú dve hodiny ráno. Čo sa do pekla stalo?
"Yu-chan, prosím ťa zachráň mi brata. On ho zabije!" plače do telefónu.
"Čože? Kde si? A kto chce zabiť Ryujiho?" vychrlím do mobilu. To sa už zobudili chalani a nechápavo na mňa pozerajú. Nevšímam si ich, všetku svoju pozornosť venujem hovoru.
"To otec. Zbláznil sa. Prišiel domov opitý a chcel aby som k nemu prišiel. On ma chcel znásilniť, ale Ryu-nii mu to nedovolil a teraz leží na zemi v krvi. Ja som ukrytý v skrini, toto je Ryu-niiho mobil. Prosím ťa príď rýchlo." To si už naťahujem nohavice.
"V priebehu piatich minút som tam. Nevyliezaj! Aké máte číslo bytu?" Idem dole schodmi, cestou si naťahujem mikinu a beriem do ruky bundu. Keď sa obujem tak mi stihne Zane povedať číslo bytu a ja utekám rýchlo von aby som to stihol včas. Chalanom nemusím nič hovoriť, podľa môjho výrazu vedia, že je zle a utekajú so mnou.Ešte šťastie, že chodievam behať s chalanmi, keď sú vo vlčej podobe. Mám dobrú kondičku. Na mieste sme za dve minúty. Vbehnem do bytovky a hľadám správne číslo.
Konečne.
Vyrazím dvere a idem za zvukmi. Vojdem do izby, ktorá vyzerá ako detská. Uprostred nej stojí chlap ako hora a drží pod krkom Ryujiho. Je celý krvavý a modrý. Zrejme už nie je pri vedomí, lebo mu visí v rukách ako bábika. Nečakám a v sekunde chlapovi zlomím ruku, aby ho pustil. Neberiem na neho žiadne ohľady. Chytím Ryujiho do náručia a položím ho opatrne na posteľ. Skontrolujem či ešte dýcha. Našťastie áno, ale veľmi plytko. Potrebuje lekára. Chlap vrieska a drží sa za ruku. Tiahne z neho nehorázne alkohol. Tak toto je ich foter? Oženie sa po mne a snaží sa ma zasiahnuť. To ho ale už drží Toshi pod krkom a kolenom mu vrazí do rebier. Jasne počujem ako sa niektoré pod tým úderom zlomia. Ten sa len skrúti na zem v bolestiach.
"Kazua zviaž ho, ja zavolám záchranku a políciu, aj keby som ho radšej zabil vlastnými rukami!" kričím a medzitým vytáčam rýchlu pomoc. Zodpoviem potrebné otázky a položím.
"Zane, kde si? Už je to v poriadku!" kričím po miestnosti. V rohu zaznamenám pohyb. Dvere skrine sa otvárajú a z nich vylieza opatrne Zane. Len čo ma zbadá sa rozplače a uteká mi do náručia.
"Ja som nevedel komu zavolať a tvoje číslo som mal stále v nohaviciach. Tak som ho vyťukal. Veľmi som sa bál, že to nezdvihneš. Takýto ešte nikdy nebol. Vždy sa krotil." Krčí mi mikinu a plače. Prekvapene sa na neho pozriem.
"Krotil? Toto nie je prvý krát čo vás zbil?" opýtam sa opatrne. Záporne zatrepe hlavou.
"Od kedy mama umrela, tak začal piť a viniť nás za jej smrť." Hovorí mi do mikiny. Keby som to vedel skôr.
"Mal som vás zabiť oboch. Ste len príťažou. Ona mala žiť a vy umrieť. Nenávidím vás. Vy parchanti nevďačný. Však dlho to trvať nebude a budete obaja po smrti!" Zane sa mi viac zavŕta do náručia a trasie sa. Ten chlap si nedá pokoj.
"Toshi umlč ho!" ten mi s radosťou vyhovie a umlčí ho dobre miereným kopancom do tváre. V momente je v bezvedomí. Oknom sa k nám nesú zvuky húkačiek. Už tu bude polícia aj so záchrankou. Do izby vletia dvaja sanitári a obzerajú sa po miestnosti. Ukážem na Ryujiho, ten je teraz dôležitý. Hneď mu poskytnú prvú pomoc a pokladajú ho na nosítka.
"Vezieme ho do najbližšej nemocnice. Príďte tam. Tu mu veľmi nepomôžeme" informuje ma jeden zo sanitárov. Prikývnem a sledujem ako pomaly odnášajú Ryujiho. Dúfam, že bude v poriadku. Polícií poviem všetko čo som sa zatiaľ dozvedel.

Očividne s ním už majú svoje skúsenosti, lebo Zana sa nič nevypytujú. Za dlhodobé týranie, pokus o znásilnenie a zabitie mu hrozí doživotie. Z hnusom sa pozerám ako ho nešetrne strčia do auta a odvážajú. Zavolám taťkovi a všetko mu vysvetlím. Za chvíľu nás vyzdvihne pred domom a vezie nás do nemocnice.
"Doktor, ako je na tom Fujirama Ryuji? Nedávno ho priviezli." Odchytím si jedného lekára. Mám šťastie, vyzerá že tento ho prijal.
"Vy ste kto? Len rodinu môžem informovať." Premeriava si ma pomedzi okuliare.
"Matku má mŕtvu a otec mu to spôsobil. Jeho mladší brat je tu so mnou. Sme jeho najbližší priatelia." Nie je to celkom pravda, ale teraz mi záleží len na Ryujim.
"V poriadku. Pán Fujirama má zlomené štyri rebrá, jedno o pár centimetrov minulo pľúca. Narazené pravé zápästie a zlomené dva prsty na ľavej ruke. Na oboch rukách má obranné zranenia. Očividne sa bránil pred nožom. Po celom tele má niekoľkonásobný počet modrín. Jeho stav je stabilizovaný. U nás pobudne tak dva týždne, ale to sa odvinie od jeho uzdravovania." Zhrnie mi jeho zdravotný stav. Dostane sa s toho. Zo srdca mi padne doslova celá hora, ako sa mi uľavilo. Hrozne som sa o neho bál.
"Ešte niečo. Jeho poistenie už nie je dávno platné. Neviete náhodou, kto to všetko uhradí? Nemal u seba žiadnu náhradnú kartu."
"Ja to všetko zaplatím. Len mi povedzte, kde to mám nahlásiť." Odpoviem automaticky. Pre Ryujiho len to najlepšie, nech to stojí čokoľvek.
"Výborne, hneď za vami pošlem sestričku s potrebnými papiermi. Pán Fujirama je v dobrých rukách." Otočí sa a odchádza. Za chvíľu príde sestrička s dokumentmi. Po prečítaní tam napíšem číslo účtu a podpíšem. Hneď ako odíde upúta moju pozornosť Zane.
"Yu-chan to nemôžeme prijať. Ryu-nii nebude rád. Stále hovorí, že nepotrebujeme žiadne milodary." Sklopí zrak.
"Ja to robím rád. To nie je milodar. Ja to Ryujimu vysvetlím, dobre? Teraz pôjdeme ku mne domov a dobre sa vyspíme. Zatiaľ ostaneš u nás, kým nevymyslíme ako ďalej." Pozriem sa na taťku, či s tým súhlasí.
"Keby si mu nenavrhol ty, navrhnem to sám." Povie mi taťko. Usmejem sa. Nejako som to tušil. Nastúpime do auta a ideme k nám. Tam Zana opláchnem vo vani a uložím ho do hosťovskej izby. Bolo to na neho veľa a zaspí hneď ako sa jeho hlava dotkne vankúša. My ideme tiež do postele. Musíme sa vyspať na ráno. Bude toho veľa na vybavovanie.


 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 26. února 2011 v 1:54 | Reagovat

Kyáááá! Boží dílek! :) Páč, jako, tuhle povídku jsem si fakt oblíbila, je upe skvělá. Stejně by mě zajímalo, jak to nakonec dopadne. A už se zatraceně moc těším na pokračování :)

2 Karin Karin | 22. listopadu 2016 v 16:35 | Reagovat

Jak se může otec takhle chovat otec nechápu. :-?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Layout by Luczaida.blog.cz