8. Kapitola

27. února 2011 v 1:30 | keishatko |  Spln mesiaca

TENTO DIEL VENUJEM KAYLEIGT!!! TAK SI HO UŽI A POKUSÍM SA SEM DÁVAŤ DIELY V KRATŠÍCH INTERVALOCH TAK SA TEŠ!!!


Nečakaný návrh


Ryuji

Zobudí ma neutíchajúce pípanie. Otvorím oči a pootočím hlavu. Veďla mňa sú prístroje, z ktorých ide ten hnusný zvuk. Chvílu rozmýšľam kde to som, ale hneď ma napadne, že to bude asi nemocnica.



"Čo tu preboha robím a ako som sa sem dostal?" opýtam sa, ale nikto neodpovedá. Pamätám si otca, ktorý z ničoho nič začal osahávať Zana. To som nemohol dopustiť a potom si už spomínam len na rany a bolesť. Dúfam, že sa Zanovi nič nestalo.
"Vidím, že ste sa už prebrali. Nebojte sa, ste v dobrých rukách." Všimnem si doktora, ktorý práve vstúpil do izby a kontroluje niečo na prístrojoch.
"Ako dlho som tu? A kde je môj brat?" vychrlím na neho hneď otázky, na ktoré vyžadujem odpoveď a to okamžite.
"Hospitalizovali sme vás pred troma dňami. Boli ste ťažko zbitý vašim otcom, čo si určite uvedomujete. Brat ostal u vašich priateľov. Nemajte strach. Teraz sa musíte upokojiť a zotavovať zo zranení."
"Ale ja si to nemôžem dovoliť. Nemám peniaze, ktoré by uhradili všetku zdravotnú starostlivosť. A akých priateľov máte na mysli?" začínam panikáriť.
"Všetko vám už vysvetlí váš kamarát, ktorý čaká vonku, kým vás vyšetrím" dopovie a začne s prehliadkou.
"Všetko vyzerá byť v poriadku, tak ja vás tu nechám a pošlem sem návštevu. Žiadne prudké pohyby a nestresovať sa" dá mi pokyny doktor a odchádza. Už ničomu nerozumiem. Uprene sledujem dvere a čakám kto sa v nich objaví. Prekvapene zamrkám, keď sa otvoria a v nich stojí on.
"Yu-chan? Ale čo tu ty robíš?" tak toto som nečakal. Ako vie, že som v nemocnici?
"Ty si ani nevieš predstaviť ako si ma vydesil. Dúfam, že sa už cítiš dobre. Začínal som sa báť, keď si sa nepreberal" príde až k mojej posteli a sadne si na pripravenú stoličku.
"Je mi fajn, len si cítim asi každú kosť v tele. Prečo si tu? A ako si sa dozvedel, že som v nemocnici?"
"To ja som ti tú sanitku zavolal. Zanovi som pred nedávnom dal svoje číslo a on mi v noci volal. Tvoj otec sa k vám už nepriblíži. V chládku si posedí pekne dlho. Ja len nechápem, prečo si to už dávno neohlásil" mračí sa. Čo jemu vôbec do toho?
"Ako keby som mohol. Nemám ako zaplatiť nájom, aspoň o to sa staral. Povieš mi teraz kde budeme bývať? Nikto sa ti o pomoc neprosil. Choď preč. Nechcem ťa vidieť" poviem mu a odvrátim tvár. Nechcem vidieť ľútosť v jeho očiach. U neho nie.
"Zane ma o tú pomoc poprosil za teba, ty hlupák sprostý!" kričí na mňa. Tak toto trpieť nemusím. Pozriem na neho. Zarazí ma jeho nahnevaný pohľad. On sa fakt hnevá, ale prečo?
"Zane teraz býva u nás doma. A keď ťa pustia pôjdeš k nám aj ty a žiadne námietky sa neprijímajú a to bez debaty. Keby som vedel skôr, že máš takého otca, tak mu zlomím viac kostí ako len ruku."
"Ty si mu zlomil ruku? Ale ako? Však on je bývalý vojak, ja sám som ho nezvládol a to nie som žiadna padavka." Viem, že je silný, ale otec je predsa len o niečo väčší než on. Však Yu-chan je menší ako ja. To si musel robiť srandu. Nie je možné, aby niečo také dokázal.
"Ja nie som len tak obyčajný ako si myslíš. Na mňa by nestačili ani desiati takí ako tvoj otec. A keď som videl ako mu visíš v rukách neudržal som sa. Mal fakt šťastie, že som sa musel postarať hlavne o teba, inak by to neprežil." Nenávisť z neho len vyžaruje.
"Aha, tak ja ti ďakujem. Už po druhý krát si mi zachránil krk. Ale ja tu aj tak nemôžem ostať. Kto to všetko zaplatí. Ja nemám už nikoho okrem Zana." Viem už dávno, že naše poistné nie je platné. Nemôžem si dovoliť byť v nemocnici.
"S tým sa netráp. Všetko je už zariadené. Ty sa len pekne lieč. Môj taťko už vybavuje na úradoch, aby vás dostal do pestúnskej starostlivosti. Len cez moju mŕtvolu by vás dali do decáku. Verím tomu, že to ani ty nechceš. Zane ťa príde navštíviť až zajtra." Pohladí ma po ruke. Jeho dotyk je jemný a trochu váhavý. Stále nechápem prečo sa o nás toľko starajú.
"Ale prečo to všetko? Však sa ani nekamarátime" poviem s ľútosťou. Tak rád by som bol niečo viac ako len kamarát.
"Tvoj brat je fakt super, vieš strávil som s ním pár hodín a dosť som si ho obľúbil a nikto si nezaslúži taký život aký ste viedli doteraz. Neviem, čo by som ti sem mal priniesť. Tak si povedz a zajtra ti to donesiem. Dnes ešte skočím k vám domov a zbalím zopár vecí. Za nedlho ten byt zabavia. Keď mi povedia termín, tak sa nejako dohodneme a všetky veci, ktoré odtiaľ budete chcieť odsťahujeme. Takže sa zbytočne netráp a oddychuj. O všetko je postarané." Zdá sa mi to alebo sa snaží zahovoriť prečo mi pomáha.
"Ja nič nepotrebujem. Aspoň zatiaľ. Nechcem žiadnu ľútosť ani milodary. Všetko vrátim. Nechcem byť nikomu nič dlžný" o tomto sa nebudem hádať. Nepotrebujem žiadnu pomoc. Doteraz som všetko dobre zvládal. Nikoho nepotrebujeme.
"Ty si to asi zle pochopil Ryuji. Ja som sa nepýtal na zvolenie. Ja ti to oznamujem a nič vracať nemusíš. Keďže budete za nedlho patriť do rodiny. Zbytočne sa naparuješ. Neustúpim a basta. Chcem ti pomôcť, tak sa nechaj trochu híčkať."
"Ale ja to nechcem. Kto vôbec si, že takto rozhoduješ o mojom živote. Hneď ako sa uzdravím, tak od vás odídeme. Nechcem bývať u niekoho zadarmo. Mám svoju hrdosť." On ma fakt nechápe. A to som ho chcel pozvať na rande.
"Kto povedal, že to bude zadarmo? Budeš v domácnosti pomáhať ako ostatný členovia rodiny. A aj napriek tomu chceš odísť, tak navrhni nejaký kompromis. Odchod si vyhoď láskavo s tej svojej peknej hlavičky" povie. Počul som dobre, že peknej? Asi mi už hrabe. Fakt ma nič nenapadá ako by som sa s tejto situácie dostal. Čo také by som mu mohol navrhnúť. Ja už nič nemám, aby som mu to mohol splatiť. Jedine...
"Dám ti svoje telo." vypadne zo mňa nakoniec. Ja som sa musel zblázniť. Boh vie čo si o mne bude teraz myslieť. Ja som taký pako. Už sa nadychujem, že to vezmem späť, ale Yu-chan sa ku mne nahne a dá mi pusu.
"Súhlasím. A teraz už spi. Zajtra prídem znova." Dá mi ešte jednu pusu a odíde. Toto som fakt nečakal. Len s ťažkosťami potlačím slzy, ktoré sa mi tlačia do očí. Napriek tomu, čo som tvrdil Yu-chanovi som šťastný, že sa toto peklo konečne skončilo. Ešte stále cítim chuť jeho pier. Prejdem si prstami po perách a snažím sa vryť si do pamäte ten pocit keď sa spojili. Som hrozne unavený. Pomaly sa mi zatvárajú oči. Možno len predsa budem mať u neho šancu.

Yu

Zatvorím za sebou dvere od izby a čupnem si.
"Čo som to za hlupáka. Nemal som s tým súhlasiť. Ale aspoň má dôvod zostávať pri mne. Len čo s tým urobím? Nechcem sa s ním milovať proti jeho vôli." Prejdem si prstami po spánkoch a rozmýšľam ako to vyriešiť. Usmejem sa pre seba.
"Urobil si veľkú chybu keď si mi ponúkol svoje telo, Ryuji" napadol ma perfektný plán. S dobrou náladou idem von z nemocnice.

Zane

Sedím v kuchyni a pozerám na jedlo, ktoré mi sem položil Mira-san. Stále nemôžem uveriť tomu všetkému čo sa za posledné dni zomlelo. Yu-chan mi povedal, že budeme u nich bývať už natrvalo. Takže mám teraz dvoch starších bratov. Neviem ako sa mám správať. Čo si môžem dovoliť. Nechcem si ich pohnevať, aby nás potom vyhodili.
"Zane, čo tu tak sedíš ako socha. Jedz, nech trochu priberieš, inak sa zlomíš pri trochu väčšom vetríku" počujem Yu-chana a cítim na hlave jeho ruku. Trhnem sebou. Nie som zvyknutý na nečakané dotyky. Tie, ktoré si pamätám boli vždy bolestivé. Pozriem sa na Yu-chana a zbadám v jeho očiach prekvapenie nad mojim nečakaným pohybom. Kusnem si do pier. Nechcel som, ale nemôžem si pomôcť.
"Prepáč" pípnem, nechcem aby sa na mňa hneval. Prečo to musím vždy kaziť?
"Za čo sa mi ospravedlňuješ, ty trdlo? Však si nič zlé nespravil. Neboj zvykneš si nato" usmieva sa.
"Bol som za Ryujim. Už sa prebudil. Nemá nič proti, aby ste tu s nami bývali. Takže sa zabývaj vo svojej novej izbe. Už som hovoril s domácim o vašom byte. Po zajtra tam skočíme a vezmeš si odtiaľ čo budeš chcieť. Oblečenie budeme kupovať nové, tak sa s nimi nezaoberaj. Zober si len to čo je pre teba samého dôležité. Ostatné sa vyhodí, dobre?" oznámi mi, kým si natiera chlieb. Som tak šťastný, že sa konečne prebudil. Začínal som sa báť najhoršieho.
"Môžem ísť za ním? Mal som strach, že nebude chcieť žiadnu pomoc. Je dosť tvrdohlavý. O všetko sa do teraz staral sám. Nemá rád, keď nás niekto ľutuje." Fakt som nečakal, že bude súhlasiť. V izbe, kde teraz spím sa mi hrozne páči. Je hrozne veliká. A tá posteľ. Vždy som o takej sníval. Mäkká a pohodlná. Veľmi dobre sa v nej spí. Mám tam dosť veľkú skriňu na oblečenie, jeden stôl s kreslom a dokonca aj minibalkón. Nádherná izba.
"Ale ako pôjde Ryu-nii s nami do toho bytu? Určite by aj on chcel odtiaľ niečo. Pochybujem, že ho z nemocnice pustia" napadne ma.
"To sa neboj. Zajtra za ním pôjdeme spolu a opýtam sa ho čo by chcel zabaliť. Snáď toho nebude veľa, čo povieš?" navrhne mi.
"Zajtra ho uvidím? Tak to je skvelé. Dúfam, že sa na mňa nehnevá. Všetko to bola moja vina. Keby som nekričal, tak by ho otec nechal na pokoji" mám čo robiť, aby som znovu neplakal. Môj krik privolal Ryu-niiho. Mal som si zahryznúť do jazyka. Nič by sa mu potom nestalo.
"Netáraj hlúposti. Spravil si dobre, že si sa bránil. Ryuji by si nikdy neodpustil, keby sa ti niečo stalo. Takto sa otec nemá správať k svojim deťom. Nemysli nato. Teraz bývaš s nami. Brata ti za nedlho pustia a budete sa mať dobre. Nikoho sa už nemusíš báť. Ja vás oboch ochránim. Sľubujem" povie s takým pevným hlasom, že sa mu nedá neveriť. Som rád, že som zavolal práve jemu. Dúfam, že nakoniec bude všetko dobré.
"O čom sa tu rozprávate? Ak to samozrejme nie je tajné" vojde do kuchyne Mira-san. Je to strašne príjemný chlap. Škoda, že náš otec nie je tiež taký.
"Nič dôležité. Len som oznámil Zanovi, že zajtra ideme za Ryujim a po zajtra k nim do bytu, aby si zbalil čo potrebuje" skráti našu konverzáciu.
"Tak to je výborné. Ja som vám prišiel oznámiť, že oddnes oficiálne patríte do našej rodiny. Všetky papiere sú zariadené. Už len v škole nahlásite zmenu adresy. A Zane?" osloví ma.
"Viem, že je to na rýchlo a že si len zvykáš v novej rodine, ale aj tak by som ti chcel navrhnúť, či by si mi nehovoril taťko, keďže si už mojím synom. Bol by som veľmi rád. Ale pochopím, ak budeš potrebovať viac času." Začnú mi tiecť slzy. Som tak šťastný. Odkedy som spoznal Mira-sana, tak som si prial, aby on bol mojím otcom. Vyskočím na nohy a skočím mu do náručia. Okolo mňa sa ovinú jeho ruky. Cítim sa tak v bezpečí.
"To bude v poriadku. Už sa nemusíš báť. Na mňa sa môžeš spoľahnúť." Hladí ma po chrbte. Je mi tak dobre ako už dávno nebolo.

Mira

Utešujem Zana. Ten chlapec si už vytrpel dosť. Hneď ako som ho prvý krát zbadal si ma získal. Je tak zraniteľný. Budem sa snažiť byť pre nich oboch dobrým taťkom. Zaslúžia si to. Ryuji je dobrý chlapec. Bolo od neho statočné postaviť sa takému tyranovi, aby ochránil brata. Keby som vedel, čo majú doma za peklo už v ten deň, čo som si bol vyzdvihnúť Yoru-chana, tak sa postarám o to, aby v tom byte neostali ani minútu navyše. Nenapadlo ma, že mi nehovorí pravdu, keď tvrdil, že sú rodičia ešte v práci. Aj ja sa niekedy zdržím. Hlavné je, že ten človek je už za mrežami a chlapci v bezpečí u nás doma. To ešte musia Ryujiho prepustiť, ale to je maličkosť. Hlavne aby sa z toho dostali a nezanechalo to na nich žiadne trvalé následky. Všimol som si, že sa Zane trhne pri nečakanom dotyku. Ale spoločnými silami to prekoná. Verím tomu.

 

8 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kayleigh Kayleigh | Web | 27. února 2011 v 3:25 | Reagovat

Slintám. Nic jiného dělat nemůžu. Nádhera, nádhera, nádhera, vážně.A moc děkuju za věnování. A taky za vyslyšení mých tajných tužeb o trojce! xD A taky za dnešní pokec, byl skvělý :) Pracuju na dalším Osud?!u, doufám, že ho do týdne stihnu... ale víš jak, mamčo, učení a tak...

2 Zulík Zulík | 28. února 2011 v 20:03 | Reagovat

velmi pekná poviedka.Síce mi velmi nedochádza gdo je vlastne gdo-alebo čo,ale rozhodne ma zaujala a ja sa teším na pokračovanie. :-D

3 ithryn ithryn | Web | 1. března 2011 v 17:56 | Reagovat

Super povídka. Opravdu se mi moc líbí a jsem v očekávání, jak se bude vše dále vyvíjet. Hlavně vztah pana zabedněného Ryujiho a Yu. A také nám zbyl poslední volný vlček? :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Layout by Luczaida.blog.cz