Spolužiaci

15. února 2011 v 22:55 | keishatko |  Jednorázovky


+18
Moje prvé yaoi, tak buďte milosrdní :)



Posledné úpravy a môžem vyraziť. Ešte hodím pohľad do zrkadla a vypadnem z dverí.
"Neznášam pondelky" hundrem si a vyťahujem slúchatká. Cesta do školy autobusom trvá polhodinu, dosť na to, aby som znova zaspal. Hudba ma ako tak drží pri zmysloch. Celú cestu pozerám von oknom. Autobus zastane, ľudia vystupujú a nastupujú. Nemusím sa ani otočiť, aby som vedel, že medzi nimi je aj môj spolužiak Alex. Len ja môžem mať takú smolu a zamilovať sa práve do neho. Ako keby nestačilo, že som gay, ešte sa mi musí páčiť najväčší kretén pod slnkom.

Alex Martinec je môj spolužiak už od základnej školy. Neviem prečo, ale už od začiatku ma neznášal. Kde sa dalo, tak ma urážal a pred všetkými zhadzoval. Postupom času som sa to naučil ignorovať a snažil školou len tak preplávať. Keď sme končili základku, som si vydýchol. Stredná škola znamenala život bez neho. Zistil som hneď prvý deň v novej triede ako hlboko som sa mýlil. Nastúpil a tú istú školu čo ja. Našťastie ma začal ignorovať. Sem tam si neodpustil nejakú tú štipľavú poznámku, ale tým to končilo. Bol som za to rád. Neskôr som si začal uvedomovať, že ma dievčatá nejako nepriťahujú. Namiesto, aby som sa otáčal za plnými prsiami, som si všímal pevné zadky a vypracované hrude svojich spolužiakov. Najprv som si to odmietal priznať, ale časom som to prijal a naučil sa s tým žiť. Čo mi už dlhšie trvalo prijať bolo, že ma priťahuje práve Alex. V jeho prítomnosti sa cítim nesvoj. Potia sa mi ruky, srdce mi búši ako o závod a vyschne mi v hrdle. Som z toho na prášky.
Autobus konečne zastane pri škole a väčšia polovička cestujúcich vystúpi. Vypnem hudbu a idem pomaly do školy.
"Teo, neflákaj sa a pohni kostrou. Nemáme celý deň na tvoje šuchtanie!" kričí na mňa Martin. Spolužiak a kamarát v jednom. Zrýchlim krok, aby bol spokojný. Nevšimnem si jemný pohľad, ktorý ma sprevádza do školy. V šatni sa prezujem a idem spolu s Martinom do triedy.
Prvé tri hodiny sa hrozne vlečú. Nedočkavo pozerám na hodiny a odpočítavam posledné minúty do prestávky. Som hrozne hladný a v bufete býva vždy plno. Hneď ako zazvoní vystrelím z lavice ako namydlený blesk, aby som nestál dlho v rade na jedlo.
"Sakra, zas som to nestihol. Oni snáď odchádzajú v polovici hodiny. Nie je možné, aby sa tu v priebehu minúty nahrnulo toľko deciek." Nadávam na dlhý rad, ktorý končí až na chodbe.
"Dnes budem asi hladný." Zmierený so skutočnosťou sa otáčam, aby som žalúdok nedráždil dobrou vôňou jedla.
"Zas neskoro?" ozve sa za mnou veľmi známy hlas. V hlave sa mi vynorí len jedno slovo, Alex. Snažím sa ho ignorovať a idem ďalej. Chcel som, keby ma jeho ruka na mojom ramene nezastavila.
"Pusť!" zavrčím.
"Nechce sa mi" povie posmešne. To už ma vytočí. Prudko sa otočím, aby som mu povedal niečo pekné ostré. Vo chvíli, keď otváram pusu mi Alex do ruky strčí igelitku s jedlom.
"Kúpil som toho viac ako dokážem zjesť. Ďakovať nemusíš" povie a odchádza preč. Tak ma zaskočil, že kým sa spamätám a vrátim mu to, tak už nie je v dohľade. Pozerám na jedlo. Je toho dosť a ja som už poriadne hladný. S domnienkou, že sa Alex udrel do hlavy a preto mi to dal, sa pustím s chuťou do jedenia. Z diaľky ma sledujú čierne oči, ktoré patria jednému čiernovlasému chlapcovi. Alex sa pre seba usmeje a ide si za školu zapáliť.
Po jedle sa vrátim do triedy. Neskôr si chytím Alexa a dám mu peniaze. Nechcem mu byť nič dlžný. Na hodinách sme každý v inej triede. Kvôli veľkému počtu žiakov sa triedy delia na dve skupiny, aby to profesori mali ľahšie. Mne to celkom vyhovuje, aspoň sa celý deň nemusím pozerať na Alexa. Konečne posledné zvonenie a my ideme domov.
"Teo ideš?" máva mi Martin.
"Dnes nie, musím ešte niekam zabehnúť" odpoviem mu.
"Tak ok. Zatiaľ sa maj" rozlúči sa a odchádza. Nemusí vedieť, že idem za Alexom.
Čakám na neho pred školou. Budova sa pomaly vyprázdňuje, ale on nikde. Kuknem sa ešte za školu, zvykne si tam zapáliť. Je tam, ale zdá sa mi nejaký divný. Sedí na zemi, ruky má položené vedľa tela a hlavu má zvesenú. Niečo nie je v poriadku. Pribehnem k nemu a prstami ho chytím za bradu a zdvihnem hlavu, aby som sa mu pozrel do tváre. Má ju trochu potlčenú, ale inak nič vážne.
"Alex si v poriadku? Zas si sa pobil?" snažím sa dostať z neho nejaké slovo. Presne viem, kedy ma začal brať na vedomie.
"Teo? Čo ty tu? Nechaj ma a choď preč!" odstrčí mi ruku. Tak ja si tu robím starosti a on takto. To teda nie. Prehodím si jeho ruku cez rameno a pomôžem mu vstať.
"Čo to robíš? Prečo mi pomáhaš?" pýta sa. S mojou pomocou vstane a snaží sa udržať rovnováhu.
"Dlžím ti to za to jedlo, tak nekecaj a ideme" poviem čo mi prvé napadne a pomaly sa sunieme na zastávku. Nikto tam už nie je. Aspoň nebudeme musieť nič vysvetľovať. Príde autobus, pomôžem mu nastúpiť a sadnem si vedľa neho.
"Máš niekoho doma?" spýtam sa. Snáď áno, nechcem ísť k nemu domov, ale zas ho nechcem nechať samého.
"Nie, naši sú preč. Ale neboj, nie je to prvýkrát, čo takto prídem domov. Poradím si."
Mám nutkanie to prijať a ďalej sa nestarať. Ale nakoniec to zamietnem.
"Žiadne také. Pekne pôjdem s tebou a tie rany ti ošetrím. Keď si budem istý, že si už v poriadku pôjdem domov." Nechápem, kde sa to vo mne berie. Chvíľu protestuje, ale ja som neústupný. Vystúpime a asi po piatich minútach chôdze prídeme k paneláku.
"V taške mám kľúče. Otvoríš?" ukáže na tašku, ktorú som mu doteraz niesol. Pohľadám ich a otvorím. Výťahom sa dostaneme na šieste poschodie. Kľúčmi odomknem byt a pomôžem mu vyzuť sa. Za jeho navigácie prídeme do jeho izby.
"V kúpeľni je lekárnička" ukáže na ďalšie dvere v izbe. Zabehnem tam a v skrinke nad umývadlom ju nájdem. Idem naspäť k nemu a pomáham mu vyzliecť tričko. Mám čo robiť, aby som nad ním neslintal. Má pekných pár modrín a škrabancov.
"Trochu to bude štípať" upozorním ho a dezinfekciou mu ošetrujem každú malú ranku. Sem tam skriví tvár od bolesti, ale inak nevydá ani hlások. Má nádherné telo. Aj napriek modrinám má skvelú postavu. Jeho strapaté čierne vlasy sú ako hniezdo pre vtáčatá. Koľkokrát som mal nutkanie mu do nich vnoriť svoje prsty a prehrabávať sa v nich. A tie jeho oči. Tie ma prenasledujú v každom mojom sne. Chcel by som aspoň raz ochutnať tie lákavo vyzerajúce pery. Chcel by som, aby tie jeho pevné paže objímali moje telo. Sakra, zas som sa zasnil. Začínam pociťovať tvrdosť v nohaviciach. To nie je dobré. Musím vypadnúť skôr ako si to všimne. Rýchlo mu očistím posledné škrabance, prelepím a natiahnem mu čisté tričko.
"Tak ja už pôjdem" poviem, keď odložím lekárničku. Len čo sa postavím na nohy, tak ma Alex chytí za ruku a trhnutím zhodí na posteľ.
"Čo to robíš?" chcem sa zdvihnúť, ale zaľahne ma svojím telom. Je príjemne ťažký. Prekvapene zostanem na neho pozerať.
"Všetko je to tvoja chyba. Keby si sa nestaral, tak by sa nič nestalo. Už dlhšie ma priťahuješ. Snažím sa odolávať, ale tie tvoje orieškové oči ma nenechávajú chladným. Dostal si sa mi pod kožu a ja ani neviem kedy." Hovorí, pričom sa jeho tvár nebezpečne približuje. Keď už cítim jeho dych na perách zastane.
"Chcem ťa. Hneď tu a teraz. Prosím, dovoľ mi sa s tebou milovať" šepká mi tesne nad perami a potom ma pobozká. Je to ako keby mi vybuchol ohňostroj pred očami. Jeho pery pomaly prechádzajú po tých mojich. Ochutnáva ich s takou opatrnosťou. Potom sa odtiahne a skúmavo na mňa pozerá. Opätujem mu pohľad.
"Alex" vydýchnem jeho meno po tichu a spravím niečo, čo som už dávno chcel. Obtočím mu ruky okolo krku a prstami mu vojdem do vlasov. On sa len usmeje a znova spojí naše pery. Ale teraz to bolo iné, vášnivé a žiadostivé. Dával mi v ňom najavo ako veľmi ma chce. Šťastím sa mi zatmie pred očami, keď si predstavím čo sa bude diať. S jazykom mi prejde po kútikoch a jemným tlakom na ne si vyžiada vstup. Ja mu s radosťou vyhoviem a pustím ho dnu. Bolo to niečo neskutočné. Jeho jazyk mi skúmal celé ústa. A ja som mu pomaly šiel v ústrety.


Alex

Ani vo sne to nebolo tak krásne ako teraz. Jeho poddajné pery sú tak sladké. A keď mi dovolil ísť ďalej bol som snáď v siedmom nebi. Chvíľkami mi opatrne odpovedal na moje bozky, ale neskôr sa osmelil a už sme sa ocitli vo víre vášne. Rukami mu zájdem pod tričko a pohladím tú jeho jemnú pokožku. Vzdychol mi do úst. Pre mňa je to ako najsladšia rajská hudba. Už ani neviem ako, ale sme obaja bez trička. Zadívam sa mu do tváre. Ten pohľad mi berie dych. Oči má zastreté túžbou, líca rozpálené od vzrušenia a hrudník sa mu prerývane zdvíha a klesá. Jeho krásne hebké blond vlasy sú rozostrené po mojom vankúši. Dokázal by som sa na neho dívať celé hodiny. Ale radšej budem pokračovať v tom čo sme začali. Celú tvár mu zasypem malými bozkami a presuniem sa mu na krk. Hlavu pootočí tak, aby som mal lepší prístup. Spravím mu krásny cucflek, ktorý len tak ľahko nezakryje. Jazykom si robím mokrú cestičku po kľúčnej kosti. Trošku ju hryzkám. Teo si dáva päsť do pusy, aby tlmil svoje vzdychy. Chytím mu ju.
"Nerob to. Sme tu sami a ja ťa chcem počuť" zachraptím mu do uška a pohryziem ho do lalôčika. Hneď nato po ublíženom mieste prejdem jazykom, aby som mu ho ošetril. Jeho vzdychy naberajú na intenzite. Prejdem nižšie a vezmem do úst jednu jeho bradavku a s druhou sa hrám prstami. Sajem ju a hryzkám, kým nestvrdne. Teo sa prehýba pod návalmi rozkoše. Neponáhľam sa. Chcem si ho čo najviac vychutnať.
Keď sú obe jeho bradavky tvrdé, tak sa postúpim nižšie. Jazykom zájdem do jeho pupka. Teo hlasito vydýchne a prehne sa viac ku mne. Rukami zviera plachtu až mu zbelejú hánky. Je tak rozkošný. Musím sa veľmi ovládať, aby som si ho nevzal hneď a na tvrdo.
"Alex" vydýchne moje meno. Znie to tak krásne. Rozopnem mu nohavice a rukou zájdem pod ne. Prstami sa dotknem jeho nabehnutého mužstva. Vykríkne.
Moje telo si už nejakú dobu vyžaduje svoju pozornosť, ale ignorujem to. Dlaňou prejdem po celej dĺžke jeho penisu a potom ju vytiahnem.
"Nie..." protestuje po tichu.
"Nejaký nedočkavý. Chce to strpenie, len si ťa vyzlečiem" poviem a snažím sa mu dať dole nohavice. Pomôže mi tým, že si nadvihne zadok. Keď sa mu už všetko oblečenie váľa po mojej izbe nečakane sa posadí.
Prekvapene na neho pozerám, ale on si to nevšíma a prstami mi prejde po nemalej hrči na gatiach. Slastne privriem oči a zakloním hlavu. Spoločnými silami sa zbavím zvyšku oblečenia. Tlakom ruky ho donútim ľahnúť si. Ja sa uvelebím medzi jeho nohami. Jemne dýchnem na jeho špičku a hneď potom ju oblížem.
"Alex, prosím...." cítim Teove ruky na svojej hlave a miernym zatlačením mi ukáže, čo odo mňa chce. Splním jeho želanie a pohltím ho celého. Vykríkne a zahrabne mi prstami vo vlasoch. Je to príjemné. Chvíľu ho lížem a sajem. Prechádzam jazykom po celej jeho dĺžke. Z jeho špičky vyteká netkár vzrušenia. Zlížem ho. Nachvíľu ho opustím, čím si vyslúžim od Tea nesúhlasné zavrčanie. Usmejem sa a zo šuplíka vyberiem lubrikant. Vrátim sa medzi jeho nohy a znovu si ho vezmem do pusy. Kým svoju pozornosť Teo venuje vzrušeniu, ktoré mu spôsobujem ústami, tak si prsty namočím do gélu a prstom zakrúžim okolo jeho otvoru. Cukne sebou, ale nechá ma, aby som pokračoval. Pomaly v ňom mizne jeden článok môjho prstu. Je tak úzky. Strčím mu ho tam celý. Pohybujem s ním von a dnu a sem tam do strán, aby som ho trochu roztiahol.
"Alex...ja už budem" varuje ma.
Snaží sa mi odtiahnuť hlavu, ale nenechám ho. K prstu pridám ešte jeden a zavadím o jeho prostatu. Teo sebou trhne a s mojím menom na perách mi vyvrcholí do úst. Poslušne všetko zhltnem. Má tak horkastú chuť. Utriem si kútik a nahnem sa k nemu pre dlhý bozk, čím mu dám okúsiť z vlastného semena. Vášnivo mi odpovedá, pri čom ho prstami ešte stále rozťahujem. Nevedomky mi priráža na ne. Konečne pridávam tretí prst. To už Teo trochu sikne bolesťou, ale hneď si zvykne a začne vzrušene vzdychať.
Keď si už myslím, že by to mohlo stačiť, tak prsty vytiahnem. Teo na mňa hodí zamračený výraz. Usmejem sa na neho a gélom si potriem svoje menšie ja. Zoberiem vankúš a podložím mu ním zadok, aby sme to mali pohodlnejšie. S tichou otázkou v očiach sa na neho pozriem. Pochopí a kývne. To mi stačí ako odpoveď. Nasmerujem sa na jeho otvor a zatlačím. Z miernymi ťažkosťami mizne môj žaluď v jeho dierke. Je to neopísateľný pocit. Pozorne sledujem jeho tvár, pri najmenšom náznaku bolesti zastanem a dám mu čas, aby to predýchal. Snažím sa ho rozptýliť hladením po bokoch a brušku. Očividne to zaberá. Keď už som v ňom celý zadýchane sa o neho opriem a čakám na jeho zvolenie.
"Si tak krásne úzky" šepkám mu a snažím sa udržať zviera vo mne.
"Alex, bolí to" fňukne.
"Pšš, to prejde" zlížem mu slzy a zasypem mu tvár bozkami. Rukami ma objíme a zaryje mi nechty do chrbta. Trpezlivo čakám. Po nejakej dobe sa skúmavo pohnem a znova čakám na Teovu reakciu.
"Ešte...sprav to znova" vzdychne slastne. To mi stačí, aby som sa začal pohybovať. Najprv je naše tempo pomalé a prírazy jemné, ale postupne sa tempo zrýchľuje a prírazy sú prudké a drsné. Nechal som sa unášať vášňou a prestal som brať ohľady na Tea, ale tomu to očividne nevadí. Nohami ma objal okolo bokov a priráža proti mne. Izbou sa ozývajú naše výkriky a šíri sa vôňa našim milovaním. Keď cítim približujúci sa orgazmus, tak strčím ruku medzi naše spotené telá a začnem trieť Teov penis v tempe prírazov. Ešte pár krát prudko prirazím, keď sa v návalu orgazmu prehnem a s výkrikom Teovho mena striekam do útrob jeho tela. Hneď nato v ruke cítim zašklbanie a teplú spŕšku Teovho semena. Zadýchane sa zvalím na neho a pomaly z neho vystúpim. Nechávam odznieť najlepší orgazmus, aký som kedy zažil. Až keď sa nám dych vráti do normálu si ľahnem vedľa Tea. Pritiahnem si ho do náručia a oboch nás prikryjem. Položí mi hlavu na rameno a prstami mi krúži po hrudi.
"A teraz čo?" opýta sa.
"Čo ako?" vrátim mu otázku.
"No, čo budeme robiť? Budeme to brať ako jednorazovú záležitosť a vrátime sa do normálu, alebo sa niečo zmení?" vysvetlí mi svoju otázku. Blázonko, to si myslí, že po tomto krásnom milovaní ho nechám len tak odísť a vrátime sa do starých koľají? To ani omylom.
"Neviem ako ty, ale mne sa to hrozne páčilo" poviem mu s úsmevom. Zdvihne hlavu a pozrie sa na mňa.
"Aj mne, ale ja nechcem vzťah iba na sex. Chcem niečo viac" povie mi so strachom v očiach.
"Súhlasím s tebou." Dám mu malý bozk.
"Tak?" nedá sa odbiť. On chce vážne, aby som to povedal? Cítim ako sa mi hrnie krv do tváre.
"Teo, ja...ehm...ako by som ti to...už dlhší čas ťa milujem. Chcel by si so mnou chodiť?" a je to vonku. Keby som mohol prepadnem sa hanbou do zeme. Takto len môžem čakať čo mi odpovie.
"To ti trvalo. Aj ja ťa milujem a rád s tebou budem chodiť" odpovie mi. Pozriem sa mu do očí, či to myslí vážne. Nenájdem ani náznak posmechu. Žiaria láskou, láskou ku mne. Pritiahnem si ho a dám mu pusu, ktorá nám vezme obom všetok kyslík z pľúc. Som neskonale šťastný.
Unavení milovaním zaspávame v objatí a viac sa už nestaráme, čo nám prinesie budúcnosť. Jedným som si však istý. Zo svojho náručia ho len tak ľahko nepustím. Nato ho až veľmi milujem.

KONIEC


 

23 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 18. února 2011 v 22:25

To bylo táááááááááááááááák sladké :) (Žeru hepáče, víš? Jako, Já i Dr. Zloun jsme toho názoru, že život je plný tragiky, takže do světa fantazie máme utíkat proto, abychom prožili/vymysleli alespoň pár happyendů, chápeš. xD)
Jó a taky, za 1.: máš totálně boží blog.
za 2. Úžasně píšeš.
3.: Další Osud?! bude za pár dní, a ten díl ti věnuju jako svému novému SBéčku, souhlasíš? xD

2 keishatko keishatko | 18. února 2011 v 22:29

[1]:súhlasím strašne moc :D a ďakujem za komentár...xi...a to s tými happyendom to chápem dokonale...preto som sa rozhodla aj písať :D

3 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 19. února 2011 v 1:48

Hej, a jako, totálně pozdravuj synáčka a vyřiď mu, že už má v anime a yaoi světě sudičku/tetičku xD Sice je to jenom virtuálně, ale co, Bratislava není od Ostravy tak daleko, že? :D

4 keishatko keishatko | 19. února 2011 v 1:55

[3]: ja budem len rada, keď bude mať takú sudičku/tetičku :D a ešte otázka, čo sa odo mňa ako SBéčka očakáva, predsa len to robím prvý krát :D

5 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 19. února 2011 v 2:44

Hej, vůbec nic. Jenom nějaký koment sem tam na mém blogu jednou za čas, nebo tak... a totéž platí pro mě, of course... :)

6 Turelia Turelia | 25. února 2011 v 21:22

Ahoj.. super povídka:-) povedla se ti :-) a souhasím, co se dobrých koncův týče:-)

7 Rin Rin | Web | 21. srpna 2011 v 3:29

Tak to bylo dokonalé, jen nechápu, jak to, že sem sem dorazila teprve až teď? 8-O  8-O V momentě to musím napravit 8-)  :-D

8 Widlicka Widlicka | 5. února 2012 v 17:02

Nádhera, na to, že ho někdo pěkně ztřískal, se z toho Alex docela rychle vzpamatoval. Docela by mě zajímalo, kdo mu to udělal a proč (nebo se vážně tak rád pral?).
Každopádně až tak velkou rychlovku jsem nečekala, zato příjemně překvapila :-P

9 werisekk03 werisekk03 | 2. dubna 2012 v 21:30

Jéééé... čtu samý hnusy a pak narazim na takovej poklad *utírá slinu*, ta slovenčtina byl trochu problém ale nějak jsem to pobrala. :D

10 Sanasami Sanasami | 1. května 2012 v 11:36

♥♥♥ Nááááááááááádhera veľmi peknééééééééééééé :-D  :-D  :-D  :-D ♥♥♥♥

11 Yui Yui | Web | 22. června 2012 v 22:11

Vždycky to čtu se zatajeným dechem ^^ to je prostě úžasné, vždycky když od tebe něco začnu číst, úplně mě to vtáhne, vážně píšeš fakt dobře :)

12 Yuki-cat Yuki-cat | E-mail | Web | 19. července 2012 v 23:38

To je tak sladké :-D

13 Domča Domča | Web | 24. července 2012 v 9:59

Krásne, nádherné, čo viac dodať :D

14 Nella Nella | 26. června 2013 v 17:08

JUUU tak sladké a krásne napísane ....krá sne píšeš dufam že budeš pokračovať. :-D

15 Peto Peto | E-mail | 3. října 2015 v 9:22

Fuuuu stojí mi z toho

16 Karin Karin | 12. listopadu 2016 v 18:04

Pěkné. :-)

17 MarcoB MarcoB | E-mail | Web | 18. ledna 2017 v 9:46

Miluju čtení vašich článků

Komentáře jsou uzavřeny.


Aktuální články

Reklama

Layout by Luczaida.blog.cz