13. Kapitola

14. března 2011 v 12:02 | keishatko |  Spln mesiaca

Spoznávanie

Shui

Takto nervózny som nebol ani nepamätám. Skoro som vyskočil z kože keď mi Hiro kývol na rande. Pred zrkadlom som sa snáď otáčal asi tisíckrát, aby som sa uistil, že vyzerám dobre. "Prosím, nech dnes pri mne stojí šťastena" poprosím a zazvoním. Nečakám dlho a otvoria sa dvere a v nich stoji Hiro. S dobrým rachotom mi padla sánka na zem. A niekde vedľa nej sa válajú moje oči, ktoré mi vypadli z jamôk. Hiro vyzerá skvele...nie priam božsky! Má na sebe černe tesne rifle, ktoré dokonale zvýrazňujú jeho prednosti. Neviem sa dočkať, keď zbadám jeho zadok. Má na sebe tmavozelené tielko a na ňom rozopnutú mikinu tej istej farby. Obuté má klasické číňany. Ofinu čo má stále pripnutú na vrchu hlavy, aby mu nepadla do očí je teraz sčesaná a zakrýva mu pravé oko. Musím sa krotiť, aby som na neho hneď neskočil. Prehltnem na prázdno a donútim svoj hlas k spolupráci.
"Ahoj, vyzeráš skvele" len dúfam, že nezbadá ako ma to rozhodilo. Začína mi byť veľmi teplo a v nohaviciach mám tesno. A to sa večer len začína.
"Ahoj. Aj ty vyzeráš dobre. Pôjdeme?" Zatvorí za sebou dvere a pristúpi ku mne. Ovanie ma príjemná svieža vôňa melónu. Rozochveje mi to každý nerv v tele. "Schop sa inak ho vystrašíš!" okríknem sa v duchu a prinútim pohnúť nohami. Ide to veľmi ťažko.
"Môžeme vyraziť. Výber filmu by som nechal na tebe, ak nemáš nič proti. A medzi tým, než prídeme do kina, by si mi mohlo niečo o sebe povedať a na oplátku ti poviem niečo zas ja. Súhlasíš?" spýtam sa ho a nenápadne okom sledujem jeho reakciu. Nepatrne sa usmeje. Je rozkošný. Keby som mohol tak si utieram sliny ako nad ním slintám.
"Dobre. Ale nezaručujem ti, že sa ti môj výber bude páčiť" varuje ma. To nemám strach, už teraz viem, že budem celý čas sledovať jeho. Tajne samozrejme.
"Toho sa nebojím. Tak začnem prvý ja alebo ty? Alebo to spravíme formou otázok a odpovedí?" to by mi asi viac vyhovovalo.
"Asi tie otázky a odpovede. Neviem čo by som ti mal povedať, tak radšej sa pýtaj a ja sa budem snažiť odpovedať. Len žiadne chúlostivé otázky, tie nemám rád" zaujímalo by ma čo myslí pod pojmom "chúlostivé".
"Tak keby som sa niečo opýtal čo by ti vadilo, tak ma zastav. Niekedy si nedávam pozor na pusu, dobre?" budem si musieť dávať veľký pozor. Ideme pomaly, tak máme dostatok času, aby sme sa spoznali.
"Neboj, spoznáš, keď mi otázka bude vadiť. Pýtaj sa prvý a potom ja. Budeme sa striedať"povie nakoniec.
"To sa mi zdá fér. Dobre pýtam sa. Tak napríklad tvoje záľuby?" bože aká blbá otázka. Musím si ich lepšie premyslieť.
"Záľuby? No rád čítam. Chodievam do parku, kde si sadnem na svoje obľúbené miesto. A zbytok času trávim s Yoru-chanom alebo pri učení. Nemám veľa záľub. Teraz ja. Čo sa ti na mne páči?" trochu zružovel.
"Páči? Páčiš sa mi celý. Páčia sa mi tvoje vlasy. Majú farbu prírody. Páči sa mi tvoj zamyslený výraz, keď máme matiku a ty sa snažíš vyriešiť príklad. Páči sa mi tvoje mierne pokrčenie nošteka, keď si s niečim nevieš rady. A najviac sa mi páči tvoj úsmev. Vtedy by mohli padať aj traktory a mne by to bolo jedno." Takto úprimne som dlho nehovoril. Jeho tvár sčervenela ešte viac. Asi takú odpoveď nečakal. Bod pre mňa.
"Si prvý kto mi to povedal. No ak nerátam Yoru-chana. Ale ten dokoola opakuje, že sa mám viac usmievať, vraj mi to svedčí. Od neho to beriem ako samozrejmosť, lebo som si už zvykol. Pri čom u teba ma to vyvádza z miery." Som rád, že na neho tak pôsobím.
"Aký vzťah máš k Mochizukimu?" otázka, ktorá ma trápi veľmi dlho. Vidím ako sa na chvíľu zamyslel.
"No, nesmierne si ho vážim. Mám ho hrozne rád. Urobil toho pre mňa strašne veľa a ja som mu veľmi vďačný. Vďaka nemu už nie som sám. Keby som si mohol priať staršieho brata, tak by to bol on. Vzal si ma pod svoje ochranné krídla napriek tomu, že ma vôbec nepoznal" keď to hovorí žiari šťastím. Som rád, že ho spoznal. Ja som mu nemohol takto pomôcť. Teraz je na čase dokázať mu ako mi na ňom záleží.
"Si na rade" upozorním ho.

Hiro

Nakoniec nebolo ani také zlé rozhodnutie prijať toto pozvanie. Kým sme prišli do kina, tak sme pokračovali v našej hre otázok a odpovedí. Veľa som sa o ňom dozvedel. Ani sa nedivím, že nechcel aby niekto vedel o jeho očiach. To čo zažil sa s tým mojím nemôže ani porovnať. Chápem aj ten jeho odstup ku mne aj keď tvrdí, že sa mu dlho páčim. Zas mal s ním Yoru-chan pravdu. Nechal ma vybrať film. Tak som navrhol rozprávku Na vlásku. Videl som zopár dobrých trailerov, tak som to chcel vidieť. Nemal nič proti. Kúpil mi pukance a kolu a šli sme si sadnúť. Celý film sme sa smiali. Ešte asi desať minút čo skončil film a my už boli vonku sme spomínali na skvelé scény a neustále sa na nich rehnili. Už ma aj pusa od toho začala bolieť.
"Musím povedať, že film vyberať vieš. Bolo to skvelé. Bavil som sa" hovorí ešte s úsmevom na tvári. Som rád, že je spokojný s mojím výberom.
"Videl som ukážky a boli dosť dobré, preto som to chcel vidieť" priznám sa. Prišli sme až k parku, kam chodievam relaxovať. Shui si sadne na jednu lavičku, tak sa zložím vedľa neho. Presne odtiaľ vidím miesto kde si čítam.
"Toto je moja obľúbená lavička. Sedím tu každý deň a dívam sa...." prekvapene na neho pozriem. On tu je každý deň? Že som si ho nikdy nevšimol. Ale ak mám pravdu povedať, keď si čítam nikdy si nikoho nevšímam. Vedel, že sem chodím? Pozerá pred seba.
"Tam pri tom strome sedáva chlapec s kapucňou na hlave a číta si knižku. Sledujem ho každý deň. Chodím sem vlastne len kvôli nemu. Najprv som sem prišiel len tak, oddýchnuť si. Ale potom som si ho všimol. A nakoniec som zistil, že sem chodím každý deň, len kvôli tomu, aby som ho aspoň na tú krátku chvíľu videl" otočí pohľad na mňa. Zmôžem sa len na nemé pozeranie. On sem chodí kvôli mne?
"Tebe asi došlo na koho sa dívam, že?" opýta sa. Prikývnem. Skloní sa ku mne a dá mi jemný bozk na pery. Stále nereagujem. Som tak zaskočený, že neviem čo mám povedať. Srdce mi búši ako o závod. Cítim ako sa mi príjemne mravčenie rozlieva po celom tele. Obzerá si ma skúmavým pohľadom. Trhnem sebou, aby som sa trochu schopil.
"Nevedel som, že vieš, že tu čítam. Prekvapil si ma. Kým som nespoznal Yoru-chana, tak som si myslel, že o mňa nikto nestojí. Ale ako vidím, tak som sa mýlil. A začínam si myslieť, že som tomu aj rád" poslednú vetu len tak pošepkám, ale aj tak viem, že ma počul. Skloní sa ešte raz. Pozrie mi do očí a znova spojí naše pery. Ten elektrizujúci pocit, ktorý preletel mojím telom je úžasný. Nič také som ešte nezažil. Ako v mrákotách mu oviniem ruky okolo krku a natisnem sa k nemu bližšie. Počas celého večera som sa s ním skvele bavil. A cítim sa pri ňom inak ako pri Yoru-chanovi. Chytí ma okolo pásu a ešte trochu sa ku mne prisunie. Bozkáva ma opatrne, ako keby sa bál, že mu ujdem. Ale to nemám v úmysle. V jeho náruči mi je tak dobre, že sa nechám naďalej bozkávať. Oddelíme sa len preto, lebo nám došiel vzduch. Cítim ako mi horia líca. Shui mi položí hlavu na rameno a naďalej ma tisne k sebe. Tvár mám zaborenú do jeho ramena.
"Môžem si myslieť, že spolu chodíme?" spýta sa zrazu. Zrýchli sa mi tep pri tej myšlienke. A prečo vlastne nie? Je mi s ním dobre. Neviem či ho milujem, ale určite ho mám rád. A Yoru-chan povedal, že šancu na šťastie máme obaja. Prikývnem.
"Môžeš" poviem pre istotu, keby nevedel, že som prikývol. Odsunie sa a postaví. Podá mi ruku, aby mi pomohol na nohy, ale už ju nepustí. Prepletie si prsty s mojími a tak vykročíme.
"Už je veľa hodín. Odprevadím ťa domov, dobre?!" je to skôr konštatovanie ako otázka. Je mi ľúto, že večer skončil tak rýchlo, ale zajtra máme školu a nemôžeme byť dlho vonku. Pred domom sa k nemu otočím.
"Bol to nádherný večer. Ďakujem" poviem, pri čom si obzerám tenisky. Prstami mi chytí bradu a donúti ma na neho pozrieť. V jeho očiach sa odráža šťastie a láska.
"Ja tebe ďakujem, že si mi dal šancu a sľubujem ti, že to nebudeš ľutovať. Milujem ťa" aby potvrdil svoje slová pritisne sa perami na moje. Jazykom mi na ne nepatrne zatlačí a ja ich trochu pootvorím. Neváha a vsunie jazyk dnu. Priznám sa v ten moment sa so mnou zatočil svet. Jeho skúmavý jazyk mi dal pocítiť niečo čo som ešte nezažil. Bolo to krátke, ale o to intenzívnejšie. Opustil moje ústa. Ťažko som dýchal, ale neprestal som sa na neho dívať. Vedel som, že mám pery opuchnuté od toho bozku a bolo mi jedno, že ma z domu môže niekto vidieť. Táto chvíľa patrila len nám.
"Zajtra ťa prídem vyzdvihnúť a pôjdeme spolu do školy. Tak ma čakaj. Dobrú noc a sladké sny" povie a vtisne mi posledný rýchly bozk. Očami ho sledujem, kým mi nezmizne za rohom a až potom sa otočím aj ja. Dom je tichý. Všetci už spia. Zavolám ešte Yoru-chanovi ako som mu sľúbil. Všetko mu vyrozprávam a počúvam ako sa teší, že mám priateľa. Poviem mu o svojich obavách, že to je pre mňa nové a neviem ako sa mám správať. Ale keď mi povie, že to všetko príde samo, tak to nechám tak. Spať idem šťastný a tešiac sa na druhý deň, keď tu bude čakať Shui. Iba na mňa.

 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 18. března 2011 v 21:01 | Reagovat

Hej, tleskám, dobrý! Ale, jako, já už chci svoji trojku! xD Jakóó, mamčo, ty mě tááák napínáš, to je příšerné! xD Ale výborné, jen tak dál, mamčo, totálně tě žeru, jo. xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Layout by Luczaida.blog.cz