9. Kapitola

1. března 2011 v 17:00 | keishatko |  Spln mesiaca

Skrývané city


Toshi

Závidím Kazuovi, že si niekoho našiel. Mňa také šťastie nečaká. Navždy ostanem sám. Prečo si to myslím? Jednoducho. Už nejaký čas milujem Yu-chana. Preto viem, že budem sám. Yu mi moje city neopätuje, pretože nás vidí ako svojich synov. Zo začiatku som ho miloval ako otca, ale neskôr som zistil, že je v tom omnoho viac. Chcel by som sa ho dotýkať, bozkávať, hladiť po tele, vyznávať mu lásku a chrániť ho do konca života. Dal by som všetko šťastie na svete. Ale musím sa uspokojiť, len s tým, že ho mám pri sebe. Som šťastný, že konečne bývame spolu. Aj keď je to pre mňa utrpenie. Les mi dával aký taký odstup, ale nedokážem byť bez neho. Keď som počul Daichiho hovoriť o tom ako Yu si v škole obzerá toho Fujiramu, tak ma zamrazilo. Ale teraz to bude ešte horšie. Bude u nás bývať. To dáva Yu-chanovi šancu si ho získať a ja sa na to budem musieť pozerať. Keď sa tak stane odídem a už sa nevrátim. Nebudem Yu-chanovi brániť v jeho láske. Je to však ľahké povedať, ale ťažké uskutočniť. Čo budem robiť?

Kazua

Pozerám na Toshiho, ktorý sedí na pohovke a do očí sa mu vkráda smútok. Nedávno sa mi priznal, že Yu-chana miluje viac ako otca. Najprv som sa zhrozil, ale keď som videl ten jeho strápený výraz, tak som pochopil. Yu miluje Ryujiho, ktorého zachránil pred tým šialeným človekom. A teraz budú spolu pod jednou strechou. Musí to byť pre Toshiho utrpenie vedieť, že nikdy nebude so svojim vyvoleným. Ja som šťastný, pretože mne moje city Daichi opätoval. Voláme si každú voľnú chvíľu a dlho sa rozprávame. Bol šťastný, keď som mu povedal, že ostaneme bývať u Yu-chana a neskôr sa nasťahujeme do vlastného domu. Už sme si ho boli pozrieť a je nádherný. A je len kúsok od Daichiho. Keď ma bozkáva začne sa mi šialene krútiť hlava a podlamujú sa mi kolená. Neveril som, že existuje osoba, ktorá ma dokáže tak rozpáliť ako on. Len sa trochu bojím, čo spraví keď zistí, že som v podstate vlk. Dúfam, že ma bude naďalej milovať. Pozriem sa ešte raz na Toshiho. Ľutujem, že sa nezamiloval do niekoho iného. Toto bude pre neho tvrdá skúška.

Ryuji

Už ubehol týždeň čo som tu. Dnes idem konečne preč. Yu-chan za mnou chodí každý deň. Bol s ním aj Zane. Zo začiatku sa mi strašne ospravedlňoval, ale keď som mu jasne vysvetlil, že viac by som sa hneval, keby som neprišiel včas. Upokojil sa a dal s tým pokoj. Doslova žiaril šťastím. Som vďačný Yu-chanovi, že sa o neho dobre starajú. Bol ma pozrieť aj Mira-san. Bol som dosť prekvapený, keď mu Zane povedal taťko. Keď si všimol, že som to počul tak zbledol. Rozosmialo ma to. Po chvíle sme sa smiali všetci. Uistil som ho, že mi to nevadí. Prečo by aj malo. Ten človek, čo je vo väzení si oslovenie otec nezaslúži. Za ten čas čo tu bol Yu, tak ma už ani raz nepobozkal. Dosť ma to mrzí. Asi oľutoval, že súhlasil s mojou ponukou. Boli tu aj chalani. S Akirou dokonca prišla aj jeho priateľka Motoki. Vyzerá, že im to spolu dobre klape. Shui s Hirom nijak nepokročil. Zato som sa dozvedel novinku. Daichi má vraj priateľa. Netušil som, že aj on je gay. Človek je samé prekvapenie.

"Tak čo, pripravený konečne odtiaľto vypadnúť?" ozve sa od dverí. Už podľa hlasu viem, že je to Yu-chan. Prikývnem a idem k nemu. Keď ho chcem obísť a pokračovať v ceste zastaví ma jeho ruka okolo môjho pásu. Pozriem na neho a v tom momente sa jeho pery pritisnú na tie moje. Chvíľu nereagujem, ale hneď sa spamätám a bozk mu oplácam. Vie sa fakt dobre bozkávať. Mám čo robiť, aby som mu nezačal do úst vzdychať. Odtrhne sa odo mňa a pozrie mi do očí.
"Keby tu nebolo vždy toľko ľudí, tak ti tu pusu dám aj skôr" usmeje sa. Tak preto s tým prestal. Mohlo ma napadnúť, že nechcel robiť divadlo. Dostanem ešte rýchly bozk, pričom mi vezme z ruky tašku z vecami a vykročí k východu. Vyjavene na neho pozerám ako ma oblbol, že som sa nechal obrať o tašku. Dobehnem ho a chcem mu ju vziať. Vyhne sa mojej ruke a ďalej pokračuje v ceste. Zamračene ho sledujem, kým sa nerozhodnem to vzdať a pridám sa k nemu. Som zvedavý ako toto naše spoločné bývanie nakoniec dopadne.
"Tak a sme tu" upozorní nás Mira-san. Vystúpim z auta a pozerám na dom, v ktorom budem teraz bývať. Yu-chan ma chytí za ruku a ťahá ma k bránke. Dvere domu sa otvoria a z nich vyletí Zane.
"Ryu-nii, konečne ťa pustili. Som tak rád, že si už doma." Doteraz som si ani neuvedomil, že toto bude môj nový domov. Že konečne sa nemusím obávať ožratého otca a bitky, ktorú dostanem. Uvažovať o tom, čo budeme jesť. Až teraz som si uvedomil, že bude o nás postarané.
"Ryu? Nestoj tu a poď dnu. Musím ti ešte niekoho predstaviť a ukázať ti celý dom" pohladí ma po tvári Yu-chan a usmeje sa. Nakoniec som len predsa rád, že budem bývať u neho. Rozmýšľam koho mi to len chce predstaviť.
Prejdem vchodovými dverami a vyzujem sa. Počkám na Yu-chana a idem s ním do obývačky. Na pohovke sedia dvaja, dosť dobre vyzerajúci chalani. Mne sa aj tak viac páči Yu-chan. Prídeme k nim a Zane si sadne medzi nich.
"Predstavujem ti svojich bratrancov. Ten s tými čiernymi vlasmi je Kazua. Je to Daichiho priateľ a ten druhý je Toshi. Bývajú s nami. Dúfam, že budete spolu dobre vychádzať." Tak predsa mali chalani pravdu, že Daichi má priateľa. Ten si vie vybrať.
"Teší ma. Fujirama Ryuji, ale to už asi viete." Čakám čo bude nasledovať.
"Dobre, teraz ti ukážem dom a tvoju izbu. Tak poď za mnou" otočí sa a ide hore schodmi. Idem za ním. Postupne mi všetko poukazuje. Zane má izbu vedľa mojej. Spálňa Mira-sana a izba Yu-chan sú oproti našim. Kde spia tí dvaja? Okrem našich izieb som nevidel žiadne iné.
"Hovoril si, že tí bratranci tu bývajú, tak kde majú izby?" Som zvedavý čo mi povie.
"Oni spia so mnou v izbe. Odjakživa tomu tak bolo. Moja posteľ je dosť veľká a my sa tam v pohode zmestíme" povie ako keby to bola samozrejmosť. Čo sú malé deti? To nemôže myslieť vážne!
"Si robíš srandu, že?" opýtam sa opatrne. To Daichimu nevadí, že jeho priateľ spí v jednej posteli s dvoma inými. Aj keď jeden z nich je brat, ale to nie je podstatné. Každý musí vidieť, aký je Yu-chan príťažlivý.
"Ja to myslím smrteľne vážne. Máš s tým nejaký problém?" ostro sa ma opýta. To si piš, že mám.
"Ty spíš v posteli z dvoma chalanmi a myslíš si, že je to normálne? Ešte mi povedz, že to Daichimu nevadí" vyletím na neho.
"Predstav si, že nie. Chápe to. Čo je ťa vlastne do toho, koho mám v posteli!" Vráti mi to. Nedám mu najavo ako sa ma to dotklo. Radšej sa otočím a zavriem sa v izbe. Nadávam si, že dal tak najavo ako žiarlim. Ako som si mohol myslieť, že by ma mohol mať rád. Užije si s mojim telom a nechá ma tak. Sám si zato môžem. Zvalím sa na posteľ a konečne nechám voľne tiecť svoje potlačované slzy.

Yu

Prekvapene pozerám ako Ryuji mizne za dverami. On žiarli? To som nečakal. Idem po tichu za ním. Otvorím pomaly dvere a nakuknem dnu. Ryuji leží na posteli a trasie sa. Zatvorím za sebou a pristúpim bližšie. Až keď som pri ňom tak zistím, že plače. Hlupáčik, nemá prečo žiarliť. Je pravda, že v poslednej dobe sa pri Toshim cítim trochu nesvoj, ale pripisujem to potlačovanej túžbe po Ryujim. Nemôžem milovať Ryujiho a zároveň aj Toshiho. On je pre mňa ako syn.
Myslím.
Sadnem si na posteľ a pritiahnem si Ryujiho do náručia. Zdvihne hlavu, aby sa pozrel kto to je a keď zistí, že som to ja tak sa začne vykrúcať.
"Nechaj ma. Choď preč. Alebo si si prišiel užiť? Veď som sa ti aj tak ponúkol" povie a začne si rozopínať košeľu. To si o mne fakt myslí? Chytím mu ruky aby som ho zastavil.
"Ryu prestaň, to by som v živote nespravil. Nikdy by som si ťa nevzal proti tvojej vôli. Prečo žiališ?" opýtam sa ho na rovinu.
"Prečo si myslíš, že žiarlim? A nebolo by to proti mojej vôli. Predsa ti musím zaplatiť ako sa o nás staráte." Vlepím mu facku. Čo si o sebe vôbec myslí. Robí zo seba šľapku. Chytí sa líco a vyjukane na mňa pozerá.
"Dobre obaja vieme, že ti vadí kto v mojej posteli spí. A prestaň stále rozprávať o tom ako mi musíš všetko splatiť. Ja to robím pretože ťa mám rád. Nevieš to pochopiť?" smutne na neho pozerám. Sklopí zrak a fňukne. Toto má byť ten delikvent čo šikanuje skoro celú školu? Teraz vyzerá ako zmoknuté mača. Neskutočné aké stránky svojej osobnosti v sebe skrýva.
"Prepáč. Nechcem aby si ma ľutoval. To neznášam najviac na svete. Vieš, ja som ťa chcel pozvať na rande. Už dlhšiu dobu sa mi páčiš a predstava, že s tebou spia iný ma privádza do šialenstva." Srdce mi šťastím poskočí.
"Čo ti v tom bráni, aby si ma niekam nepozval? Ja by som šiel veľmi rád." Pohladím ho po tvári a čakám na jeho reakciu. Zdvihne hlavu a s nádejou v očiach na mňa pozrie.
"Fakt by si so mnou niekam šiel? Išli by sme trebárs do kina alebo sa niekam najesť" navrhne varianty nášho rande. Pritiahnem si ho bližšie k sebe a dám mu pusu.
"Veľmi rád s tebou pôjdem kamkoľvek. Len mi sľúb, že mi z vďačnosti nebudeš ponúkať svoje telo. Tvoje srdce je pre mňa dôležitejšie. Chápeš, čo tým myslím?" Prikývne a dám mi sám od seba pusu. Pridám sa. Odtiahnem sa až vtedy, keď nosom nestíham zásobovať pľúca kyslíkom. Ryu je nádherne ružový. Najradšej by som ho zvalil a zobral si ho hneď.
"Takže teraz spolu chodíme?" opýta sa opatrne.
"A ty by si chcel?"
"Strašne moc" odpovie mi. Dám mu rýchlu pusu.
"Tak ja neviem potom čo riešiš, ty moje mačiatko" zašepkám mu do ucha. Chytí ma okolo krku a viac sa na mňa prilepí. Je tak krásne teplučký.
"Yu, budeš stále spať s nimi v posteli?" opýta sa nečakane. Zdvihnem mu bradu a rozhodne mu pozriem do očí.
"V tomto mi musíš veriť. Už celé roky spávame spolu v jednej posteli. Nebudem to meniť. Neboj, len spíme nič iné nerobíme. Kazua ma Daichiho. A Toshi ma berie ako svojho otca, tak to už nerozoberaj. Mám rád teba." Poviem mu a čakám čo mi odpovie. Mračí sa. Vidím ako bojuje s tým, aby zase nezačal kričať. Je sladký keď žiarli, ale v tomto mu neustúpim.
"Tak dobre, keď hovoríš, že nič nerobíte. Ale aj tak sa mi nepáči predstava, že môj priateľ ma okrem mňa ešte niekoho iného v posteli. Dúfam, že keď budeme spávať spolu, tak sa nám nenatlačia do postele." Zasmejem sa nad tou predstavou. Až po chvíle mi svitne význam jeho slov "spávať spolu" pritisnem svoje pery na tie jeho a bozkávam ho tak dlho, kým mi telo neoznámi, že mi došiel vzduch.
"Teraz si oddýchni, ešte sa musíš zotavovať." Kuknem na jeho prsty spenené dlahou.
"Budeš tu kým nezaspím?" spýta sa tak potichu, že sa musím usmiať.
"Veľmi rád tu ostanem." Obaja si vlezieme pod prikrývku a ľahneme na vankúš. Ryujiho si pritiahnem do náručia a začnem ho hladiť po chrbte. Za pár minút zistím, že pravidelne dýcha. Zaspal. Dám mu ešte jednu pusu na čelo a po tichu sa vytratím z jeho izby. Rozmýšľam či mám chalanom povedať, že som s Ryujim začal chodiť. Stále si neviem vytlačiť z hlavy predstavu, že s tým budem raniť Toshiho.

 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Zulík Zulík | 1. března 2011 v 18:31

Som zvedavá ako to bude s tošim-trojka? :-?

2 Gabika Misaki Jancsarova Gabika Misaki Jancsarova | E-mail | 2. března 2011 v 13:24

uz sa neviem dockat dalsej kapitoly O_O

3 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 4. března 2011 v 18:31

Jóóóóó!!!! Jeď, mamčoooo! xDDD (Já i Dr. Zloun ti totálně fandíme, jo! xD) Já chci YAOI a taky chci TROJKU!!! xD Hej, jako, kejmou, to byl totálně boží díl! Uáááá! hej, a jako... kdo z nich teda, jako, bude uke? Tywe, ty mě úplně nejvíc dostáváš, mamčo!!! xD

Hele, bejbey, dneska jdu totálně zapařit s mou nej kámoškou, tákže se asi vrátím dost nalámaná... xD Hehe, zítra na skypu, jo? Pokecáme :* papa, kotě.

Komentáře jsou uzavřeny.


Aktuální články

Reklama

Layout by Luczaida.blog.cz