Svetlo a Tma

5. března 2011 v 2:01 | keishatko |  Jednorázovky
Hikari

"Nájdite ho, nemohol utiecť ďaleko!"
Skrčím sa ešte viac, keď začujem približujúce sa kroky. Ani nedýcham, keď sa zastavia pri kontajnery, kde sa schovávam.
"Tu nie je, musel zmiznúť v niektorej s tých uličiek" kroky odchádzajú. Počkám ešte pár minút, kým vyleziem. Musím sa čo najrýchlejšie odtiaľto dostať. Nemal som sem chodiť. Utiecť z domu asi nebol najlepší nápad. Ale čo iné mi ostávalo? Už sa to tam nedalo vydržať. Otec je stále v práci a matka si vybíja zlosť na mne, len kvôli tomu, že som vzhľadom podobný starej mame s otcovej strany. Nikdy ju nemala rada. Už som nezvládal znášať to psychické týranie. Radšej by som prijal, keby ma bila, ale takto to bolo stokrát horšie. Ale ani útekom sa nič nevyriešilo. Mohlo ma napadnúť, že obchodníci s bielym mäsom neodolajú tomu ako vyzerám a budú chcieť na mne zarobiť peknú kôpku peňazí. Nič sa nezmenilo. Asi sa vrátim domov. Z môjho toku myšlienkok ma vyruší tvrdý náraz.
"Pardon, zamyslel som sa" snažím sa rýchlo vytratiť.
"Nič sa nedeje, nabudúce sa pozeraj pred seba" začujem príjemný hlas, chcem sa pozrieť na dotyčnú osobu, ale zatočí sa mi hlava a ja upadnem do bezvedomia.

Yami

Narazí do mňa niekto. Pomaly som ten náraz ani necítil.
"Pardon, zamyslel som sa" ozve sa s pod kapucne. Ten hlas je veľmi jemný. Keby som nevidel, že nemá prsia, myslel by som si, že je to dievča.
"Nič sa nedeje, nabudúce sa pozeraj pred seba" upozorním ho. Vidím ako zdvíha hlavu, asi aby si ma obzrel, ale to nestihne, pretože sa zloží na zem. Podídem k nemu a zdvihnem ho. Dýcha. Dám mu dole kapucňu, aby som si obzrel dotyčnú osobu. Zatajím dych. Nikoho tak krásneho som ešte nevidel. Vezmem si ho do náručia a idem k sebe domov. Tam ho ošetrím.
Vojdem do svojho prázdneho bytu.
Už by som si fakt mohol niekoho nájsť.
Samota ma ubýja.
Položím svojho anjela na posteľ a vyzlečiem ho do trenírok a trička. Má tak bledú pokožku. Je ako porcelánová bábika. Prikryjem ho a počkám kým sa zobudí.
Pomaly si ho prezerám. Je neskutočne nádherný. Môže vôbec taká bytosť existovať? Pokožku ma snehobielu. Pohladím mu tvár. Je hebká a jemná. Človek by sa ho aj bál dotknúť, aby sa mu pod prstami nerozbil. Vyzerá tak krehko. Zrazu ma napadne myšlienka, ktorá má núti uvažovať o tom aké by to bolo keby tu ostal žiť so mnou. Chcel by som ho chrániť do konca života. Prial by som si, aby sa stal mojim svetlom na konci tmavého tunela, ktorým blúdim od svojho narodenia. Stiahnem ruku hneď ako si všimnem, že sa zamrví. Spraví to ešte pár krát, kým otvorí tie nádherné zlaté oči. Ešte nikdy som nevidel takú farbu očí. Takto môže vyzerať len anjel.
"Ahoj. Cítiš sa už lepšie? Odpadol si na ulici, tak som ťa vzal k sebe do bytu. Volám sa Yami a ty?" vychrlím na neho otázky hneď ako začne úplne vnímať svoje okolie. Je vidieť ako sebou trhol, keď som ho oslovil. Trochu viac sa skrčí pod prikrývku. Je tak roztomilý. Dúfam, že ho presvedčím, aby tu so mnou ostal.
"Ďakujem za pomoc. Trochu sa mi krúti hlava, ale to určite prejde. Nemuseli ste sa namáhať, ja hneď odídem. Nechcem obťažovať." A už sa zdvíha z postele. Trochu sa zapotáca a klesá k zemi. Rýchlo ho chytím do náručia. Hneď nato začujem ako mu zaškvŕka v bruchu. Už viem v čom je problém. Je červený až za ušami. Asi sa cíti trápne. Položím ho do postele a prikryjem. V tomto stave ho nikam nepustím.
"Počkaj chvíľku tu. Hneď sa vrátim a tykaj mi prosím ťa" požiadam ho a odídem do kuchyne mu niečo nachystať. Do izby idem s plným podnosom jedla. Stále sedí poslušne na posteli a vyčkáva.
"Neviem kedy si naposledy jedol, tak som ti niečo priniesol. Zjedz koľko zvládneš, dobre?" položím mu podnos na nohy a sadnem si kúsok od neho, aby mal priestor. Rozpačito sa pozerá na tú hromadu jedla. Čakám kedy sa do toho pustí, ale stále sedí ako prikovaný.
"Načo čakáš? Je toho dosť, tak jedz" nechápem načo čaká.
"To ste nemuseli. Ja nie som hladný." Ako na povel sa mu ozve žalúdok. Krásne sčervená. Usmejem sa a vezmem si kúsok syru, ktorý som nakrájal na kocky. Pomaly mu ho prikladám k perám a čakám kedy ich otvorí. Chvíľu váha, ale nakoniec neodolá a nechá ten kúsok syru zmiznúť vo svojej puse. Slastne privrie oči a vychutnáva si tú chuť. Doma mám len to najlepšie. Očarene ho sledujem a čakám čo spraví.
"Ešte nič také dobré som nejedol. Chutí inak ako tie čo som jedával doma" povie s rozžiarenými očami.
"Pokojne si ešte daj. Mám toho dosť" nabádam ho. Aj keď kŕmiť ho by som veľmi rád.
"Ja....teda ďakujem. Mimochodom som Hikari" predstaví sa a s chuťou sa pustí do jedla. Takže Hikari. To sa k nemu krásne hodí.
Keď uzná, že má asi dosť odsunie podnos a upije si z čaju, ktorý som mu tam tiež položil. Vezmem podnos a odnesiem späť do kuchyne. Je čas aby som sa o ňom niečo dozvedel.
"Hikari, kde bývaš? Môžem ťa tam odviesť, keby si chcel." Nenápadne sa snažím zistiť, či ho doma niekto čaká. Aspoň dúfam, že to zistím.
"Ja nemám kam ísť. Ušiel som z domu. Na ulici ma chytili nejaký chlapi s tým, že by na mne dobre zarobili. Zázrakom sa mi podarilo od nich ujsť a potom som narazil na teba." Zatmie mi pred očami. Keby im neušiel skončil by v bordeli a tam by sa s ním nemaznali. Nechcem si ani predstaviť, čo všetko by mu spravili. Ja sám vlastním niekoľko takých podnikov. A keďže by si tí chlapi chceli dobre zarobiť dostal by sa ku mne, ale už v inom stave. Určite by si s ním najprv užili a až potom ho dali na predaj.
"Mal si nejaký ťažký dôvod ujsť z domu? Určite sa o teba boja" modlím sa, aby nemal takú milujúcu rodinu.
"Nie, to sa nebojím. Otec sa o mňa už dlho nestará a matka ma nenávidí. Bude im lepšie, keď tam nebudem a mne tiež. Mal som to spraviť už dávno. Len som nejako nedomyslel cieľ svojej cesty" začne žmoliť roh obliečky. To mi nahráva do kariet. Dnes sa na mňa usmieva šťastena.
"Hikari dám ti návrh. Môžeš tu zostať so mnou bývať, ak chceš. Mám voľnú izbu, kde môžeš spať a keď upraceš a sem tam navaríš nemusíš platiť nájom. Tento byt je aj tak môj. Čo povieš?" predložím mu svoj návrh a čakám na jeho odpoveď. Strelí po mne prekvapeným výrazom.
"Ale to nemôžem prijať. Veď som pre teba úplne cudzí človek. Prečo by si to robil? Ja ti to nemám ani ako vrátiť." Chrlí na mňa argumenty.
"Ale môžeš. Aj tak nemáš kam ísť. Budem rád, keď tu so mnou niekto bude. Už ma ubíja tá samota. Spoznať sa môžeme aj keď budeme spolu bývať. Vieš variť?" nečakane sa ho opýtam, aby nemal možnosť znova odmietať moju ponuku.
"Viem, naučil som sa to už dávno. Vážne ti to nebude vadiť? Ak ti mám pravdu povedať, rád by som tu ostal." Usmejem sa. Zostane tu.
"Keď mi budeš variť a robiť spoločnosť pri nudných večeroch, tak budem veľmi rád, keď tu ostaneš." Chvíľu ho sledujem ako rozmýšľa nad odpoveďou a nakoniec mi predsa len kývne. Šťastne ho objímem.
"Tak vitaj v mojom, teraz už vlastne v našom byte. Keď si trochu oddýchneš, tak ťa tu povodím, aby si vedel kde čo je, súhlasíš?" pozriem na neho keď sa odtiahnem. Prikývne a ľahne si. Ešte ho prikryjem a nechám ho osamote, aby sa dobre vyspal.

Hikari

Už sú to dva týždne čo tu bývam. Yami mi kúpil oblečenie a všetko ostatné čo potrebujem. Najprv som to nechcel prijať, ale nakoniec ma presvedčil. Už som sa tu celkom zabýval. Každé ráno robím pre nás raňajky, odprevadím Yamiho do práce a večer ho čakám s večerou. Je to príjemné vedieť, že ste potrebný. Yami ma hrozne rozmaznáva. Nosí mi dezerty, víkendy trávime spolu pri telke alebo sa iba tak rozprávame. Som mu vďačný, že sa ma nevypytuje na minulosť. Neviem čo by som mu povedal. Mám ho veľmi rád. Dúfam, že tu s ním budem môcť ostať navždy. Možno by som si mal nájsť prácu, ale neviem čo nato povie on. Spýtam sa ho pri večery.
"Hikari som doma" počujem tak známe slová. Poskočí mi srdce radosťou.
"Vítaj doma" usmievam sa na neho. Príde ku mne a dá mi uvítaciu pusu na tvár. Zo začiatku ma to prekvapilo, ale už som si zvykol. Dokonca si neviem predstaviť, že by mi ju nedal keď príde domov.
"Ako si sa mal?" vyzvedám ako každý deň.
"Nuda. Nič nové sa neudialo" ako keby sa to malo niekedy zmeniť.
Nachystám večeru a počkám kedy príde už v domácom oblečení. Poprajeme si dobrú chuť a pustíme sa do jedla.
"Vynikajúce ako vždy Hikari. Neviem si predstaviť ako som mohol bez teba doteraz žiť" jeho slová sú ako balzam na moju ubolenú dušu.
"Preháňaš Yami, keby som odišiel, tak si na mňa ani nespomenieš" poviem mu smutne. Ani moji vlastný rodičia ma nešli hľadať. Prečo by to robil on.
"Toto už od teba nechcem počuť Hikari. Mám ťa veľmi rád a neviem si predstaviť už svoj život bez teba. Ja by som chcel aby si tu ostal navždy. So mnou." Prekvapene na neho pozerám. Postaví sa a pristúpi ku mne. Odsunie ma od stola a kľakne si. Svoje ruky mi položí na kolená a pozrie mi do očí. Vedel by som sa v nich utopiť.
"Bol by som šťastný keby si so mnou chodil. Vieš, ja ťa milujem a chcel by som ťa ochraňovať a láskať a dokazovať ti svoju lásku do konca nášho života." Na potvrdenie svojich slov mi dá jemný bozk na pery. Srdce mi búši tak hlasno, že by ho mohli počuť aj susedia.
"Ja ťa mám veľmi rád, ale ja neviem či tak isto ako ty mňa. Nechcem ťa sklamať." Sklopím zrak.
"Tak to zistíme, dobre? Keď sa ti to nebude páčiť, tak prestanem. Stačí povedať." Váhavo prikývnem a čakám čo sa bude diať.
Rukami mi chytí tvár a pritiahne si ju bližšie k sebe. Spojí naše pery. Je to iný bozk ako pred chvíľou. Vyžaruje z neho láska a vášeň. Presunie sa s perami k môjmu uchu.
"Pootvor trochu ústa" šepne a vráti sa k perám. Poslúchnem ho a trochu ich pootvorím. Najprv mi vsaje spodnú peru a potom mi vkĺzne s jazykom dnu. Po prvý krát som dostal taký bozk. Jazykom mi skúma celé vnútro úst. Váhavo sa pokúsim ísť mu v ústrety. Neskúsene sa snažím odpovedať na jeho pohyby. Keď sa naše jazyky stretnú nestihnem zadržať vzdych. Je to tak príjemne. Teplo sa mi rozlieva po celom tele. Cítim mravčenie v bruchu. Odtiahne sa až keď nám dôjde kyslík. Zadýchane sa k nemu zosuniem a oprem sa mu o hruď.
"Páčilo?" skôr cítim ako vidím, že sa usmieva. Odpoveď už vie, ale chce ju počuť s mojich úst. Nádychnem sa a zdvihem hlavu.
"Hrozne sa mi to páčilo" odpoviem mu a viem, že sa červenám až na zadočku.
"A dokázal by si to urobiť aj s niekým iným?" Zamyslím sa. Keď si predstavím niekoho iného namiesto Yamiho, tak sa strasiem.
"Nie nedokázal" poviem pravdivo.
"A čo by si robil, keby som teraz ja niekoho iného bozkával na miesto teba. Čo by si robil? Alebo skôr čo by si cítil?"
"Niekoho iného?" zopakujem po ňom. Pred očami sa mi objaví Yami s iným človekom a bodne ma pri srdci. Pozerám mu do očí a zrazu sa mi pohľad zahmlí. Cítim na tvári ako mi tečú slzy. Bolí to.
"Prečo plačeš?"
"Nechcem aby si bol s niekým iným. Bolí to. Nechcem, aby si ma vymenil, chcem byť iba ja jediný koho budeš objímať" držím ho tak pevne, že ma začínajú bolieť ruky, ale aj tak ho nepustím.
"Takže ma miluješ, že?" Začne sa ku mne približovať perami, ale nedotkne sa ma. Čaká na odpoveď. Že by som ho po takom krátkom čase začal milovať? Je pravda, že je nádherný. Jeho čierne vlasy dokonale splývajú s jeho tvárou. Má hlboké čierne oči s dlhými mihalnicami. Rovný nos a aristokratickú bradu. Dokonalý muž pre každú ženu. Áno zamiloval som sa do neho za taký krátky čas.
"Milujem ťa Yami" ničím iným som si nebol taký istý ako v tomto. Postaví sa a vezme ma do náručia. Automaticky sa ho chytím okolo krku, aby som nespadol. Nesie ma do svojej spálne. Nežne ma položí na posteľ a začne ma znova bozkávať. Teraz mu ich oplácam s väčšiu sebadôverou. Donúti ma ľahnúť si a on sa položí vedľa mňa.
"Chcem sa s tebou milovať. Môžem?" Jeho opatrnosť mi vháňa úsmev na tvár.
"Máš moje zvolenie ty gentleman" zachichocem sa. Objíme ma a nos mi zaborí do krku.
"Ty sa mi budeš smiať? Snažím sa tu byť galantný. Ty cvrček jeden maličký" mrmle mi do krku.
"Kto tu je cvrček maličký?" nafúknem tvár. Čo je na tom, že som trochu menší.
"No predsa ty. Si tak roztomilý, keď sa nadúvaš" povie a zasype mi tvár bozkami. Dokonale ma to odzbrojí. Rukami mi vlezie pod tričko a začne ma hladiť. Pokožka sa mi rozpaľuje pod jeho dotykmi a keď prstami zavadí o bradavku, tak mam chuť vyletieť z kože. Chcem viac a zároveň chcem, aby prestal.
"Bojím sa" šepnem po tichu.
"Neublížim ti. Nikdy by som ti neublížil. Zavri oči a uvoľni sa. Úživaj si rozkoš, ktorú ti poskytnem." Váham či to mám spraviť. Ale jeho podmanivý hlas ma presvedčí. Zavriem oči a nechám ho robiť si so mnou čo chce. Dúfam, že to neoľutujem.

Jeho ruky som snáď cítil všade. Ani neviem ako a ležali sme obaja nahý. Netuším kedy ma stihol vyzliecť. Cítim jeho váhu na svojom tele a jeho tvrdé horúce mužstvo sa otiera o to moje. Vzdychám stále hlasnejšie a hlasnejšie. Ani Yami nie je na tom o nič lepšie. Bozkami sa mi presunie nižšie až kým nedorazí k miestu, čo si vyžaduje najviac pozornosti. Schválne sa mu vyhne a zasypáva mi bozkami vnútornú stranu stehna. Zarývam mu nechty do ramena od návalu rozkoše čo cítim.
"Prosím....prosím" ani sám neviem o čo prosím. Ale on to očividne vie, pretože sa konečne presunie a dýchne mi na špičku môjho penisu. Vykríknem, keď sa okolo mňa zovrie úzky vlhký priestor jeho úst. Oblizuje, saje, sem tam použije zuby. Vie presne čo má robiť. Nachvíľu ma ovanie studený vzduch ako ma pustí, ale hneď je naspäť. Vzrušenie sa mi stupňuje tak rýchlo, že ani nepostrehnem prst v mojom otvore.
"Pane bože...ah...kriste...už Yami už" kričím ako zmyslov zbavený. Zachváti ma kŕč a ja sa urobím jemu do úst. Z privretých očí ho sledujem ako všetko zhltol a ešte očistil zvyšky semena z mojho penisu jazykom. Krvi by sa mi nikto nedorezal ako sa hanbím. Rukami si snažím schovať tvár, ale Yamiho slova ma zastavia.
"Neschovávaj sa, si tak nádherný. Nechaj ma nech sa pokochám pohľadom na tvoju tvár." Položím si ruky vedľa seba a sledujem ho čo robí. Zacítim v sebe pohyb ako pohol prstom. Zahryznem si do pery. Yami sa vytiahne ku mne a začne ma náruživo bozkávať, aby odpútal moju pozornosť. Darí sa mu to skvele, lebo po chvíle sa už vo mne pohybujú tri jeho prsty a vôbec ma to nebolí. Skôr sa proti ním pohybujem, ako ma to rajcuje. Keď si už myslím, že viac slasti už nemôžem zažiť vytiahne prsty. Kľakne si mi medzi nohy a zadok mi podloží vankúšom. Moje nohy si vyloží na ramená a pomaly do mňa vstúpi. Necítim bolesť. Iba nepríjemný tlak a štípanie. Keď je už vo mne po koreň zastaví sa a dá mi čas si zvyknúť na jeho prítomnosť v mojom tele. Keď po nejakej dobe stále nič nerobí sa zamrvím, aby som našiel lepšiu polohu. Pohne sa vo mne a tým mi privodí neskutočnú slasť. Vzdychnem a pohnem sa znova. To ho odštartuje a začne sa pohybovať. Zladíme svoje pohyby a už sa nechávame unášať vírom vášne. Keď už cíti, že bude chytí môj penis a začne ho trieť. Vyvrcholíme spoločne s výkrikom mena toho druhého. On do mňa a ja na svoje bruško. Yami sa zo mňa vysunie a zadýchane sa zvali vedľa mňa. Stulím sa mu do náručia a nechám sa hladiť.
"Milujem ťa" šepnem mu.
"Aj ja teba. Dúfam, že si si vedomí, že ťa už zo svojej postele nepustím" upozorní ma na skutočnosť. Usmejem sa.
"S tým som počítal" poviem pred tým ako sa ponorím do milosrdného spánku.

Yami

Hladím Hikariho po chrbte a usmievam sa. Konečne ho mám vo svojom náruči. Budem ho milovať tak dlho, kým mi to dovolí. Máme pre sebou ešte veľa času. Teraz je len podstatné aby bol šťastný. Nemusí vedieť, že má za milenca šéfa mafie tohto mesta. Budem mu to tajiť. Zbytočne by sa strachoval. Budem ho rozmaznávať a chrániť. Nedovolím, aby mu niekto ublížil. Dám mu ešte jeden bozk a odoberiem sa aj ja do ríše snov. Budúcnosť je ďaleko pred nami a ja ju prežijem po boku svetla môjho života. Po boku Hikariho.

KONIEC

*Hikari ( 光 ) - jap. znamená svetlo
Yami ( 闇 ) - jap. znamená tma
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 6. března 2011 v 11:11 | Reagovat

...
...
...
...
*utírá sliny z klávesnice*
...
...
...
*rychle dýchá*
...
...
*Dr. Zloun sám dobrovolně utíká do koupelny*
...
...
*čte to celé ještě jednou*

...
...

Kyáááááááááááááááá!!!!!!

*sbírá svoje oční bulvy, rozkutálené po stole*

*Hluboký nádech*

Kyáááááááááááááááááááááá!!!!!!

*spadne ze židle*

2 Widlicka Widlicka | 5. února 2012 v 17:18 | Reagovat

Wauuuu O_O  :-D
tomu se říká z deště pod okap,
ale že by to v tomto případě bylo špatně, na to to vůbec nevypadá :-P
Nádherně zpracováno <3

3 werisekk03 werisekk03 | 2. dubna 2012 v 21:37 | Reagovat

*bere umyvadlo na sliny* MOOOC krásné, fakt že jo. *šišlá jak na mimino + sbírá ze země oční bulvy* :-D

4 Sanasami Sanasami | 1. května 2012 v 11:51 | Reagovat

páááááááááááni božskéééééé :-D  :-D  :-D

5 Domča Domča | Web | 21. srpna 2012 v 16:47 | Reagovat

Paráda :D neskutočne sa mi to páčilo :-)

6 Nella Nella | 26. června 2013 v 17:24 | Reagovat

OH OH OH som na mäkko skvelá práca. Neskúsiš spraviť s toho cyklus???? je to skvelý príbeh. :-D

7 Karin Karin | 12. listopadu 2016 v 23:31 | Reagovat

Perfektní.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Layout by Luczaida.blog.cz