17. Kapitola

7. dubna 2011 v 1:57 | keishatko |  Spln mesiaca
Prosím nezabite ma, keď si prečítate túto kapitolu!!! >_<

Démon


Ryuji

Už je to mesiac, čo som zistil, že Toshi a Kazua sú vlci. Nič sa tým medzi nami nezmenilo. No možno, že som sa na Toshiho začal inak pozerať. Keď sa spolu s Yu-chanom a Toshim milujeme, tak zahrňujem láskou nielen Yu-chana ale aj Toshiho a on mi to opláca. Niekedy mám pocit, že sa samým šťastím rozpustím. Zajtra sa sťahujeme do nového domu. Zane zostane s Mira-sanom v tom starom a ja, Toshi, Yu-chan, Kazua a Hiro ideme do nového. Hiro v tom svojom dome nemôže byť. Ako sme zistili, tak ho sestra psychicky týra a rodičia ignorujú. Tak sme mu navrhli, že môže ísť s nami a on súhlasil. Shui bol len rád. Pomohol mu s balením a zariaďovaním izby. Ako som vydedukoval, tak oni spolu ešte nespali. Shui ide na to pomaly. Ani sa mu nedivím. Hiro vyzerá, že pri väčšom vetre sa zlomí na polovicu. Daichi bude u nás tráviť určite dosť veľa času. Druhý deň po Valentíne prišli obaja s priblblým úsmevom a neustále po sebe pokukovali. Vedel som koľko bije. Teším sa do nového domu, ale bojím sa, aby si Zane nepripadal odstrčený. Keď ma asi po pätnásty krát uistil, že mu bude s novým taťkom dobre a že sa teší, že ho bude mať celého pre seba, tak sa mu snažím uveriť. Mira-san je očividne šťastný, že sa Zane necháva od neho rozmaznávať. Prisťahovanie Yu-chana a Mira-sana bolo to najlepšie čo nás mohlo v živote stretnúť. Už som začal veriť, že nás šťastie obchádza veľkým oblúkom a ono na nás chystalo toto. Som zamilovaný a šťastný. Nič nemôže toto skaziť. Keby som len tušil ako sa veci za chvíľu zmenia, tak si začnem chvíľky s Yu-chanom vážiť viac.

"Stále nechápem, prečo si chcel ísť do obchodu bez Yu-chana" spýtam sa Toshiho, ktorý ma nejakým záhadným spôsobom ukecal, aby som s ním šiel nakupovať.
"Chcem si kúpiť nejaké sexi prádielko a nejaké pomôcky. Vieš nezaškodí trošku okoreniť naše milovanie. Čo povieš?" musím uznať, že aj keď je spolovice vlk, tak má niekedy dobré nápady. Dám mu pusu a začnem ho ťahať do obchodu, ktorý sa na tieto veci špecializuje.
"Ty si hlavička. Poď rýchlo. Poznám obchod, ktorý je plný takýchto vecí" začujem chichotanie. Rozmýšľam čo by bolo dobré kúpiť. Hlavou sa mi ženú nápady čo všetko by sme mohli vyskúšať. Po dvoch hodinách prechádzania obchodmi sme konečne nakúpili drobnosti, ktoré Yu-chana určite potešia. Bolo zaujímavé sledovať červenajúceho sa Toshiho, keď sme išli platiť. Už sa neviem dočkať kedy to vyskúšame. Tašky pekne schovám do ruksaku. Nemusí nikto vedieť kde sme nakupovali a náhodou by si to mohol Yu-chan všimnúť.
"Ryu mám taký dojem, že nás niekto sleduje" zašepká mi Toshi do ucha. Spozorniem. Snažím sa nenápadne skontrolovať okolie, ale nezbadám nič nezvyčajne.
"Si si istý? Nič nevidím" spýtam sa pre istotu.
"Zabúdaš, že som vlk. Určite nás niekto sleduje a nie je to obyčajný človek. Mali by sme si pohnúť" pridá do kroku. Takého nervózneho som ho ešte nevidel. Domov nám to bude trvať ešte pol hodinu. Snáď sa nestane nič zlé.
"Asi nemá cenu vás sledovať. Ako vidím už o mojej maličkosti viete" zaznie hlas za nami. Zastanem a pomaly sa otočím. Nepoznávam toho človeka. Kuknem na Toshiho, ale ani ten nevyzerá, že by ho poznal. Zastali sme akurát na mieste, kde nie sú žiadny ľudia. Mám z toho veľmi zlý pocit.
"Kto si a čo od nás chceš?" nečakám a vykríknem na neho. Toshi sa ma chytí za ruku a stisne ju. Trasie sa. Aj mňa prepadne úzkosť, ale snažím sa to nedávať najavo.
"Kto som vás nemusí zaujímať a čo chcem za chvíľu dostanem" povie a rozbehne sa proti nám. Cúvnem a dám sa do bojovej pozície. Tesne predo mnou mi zmizne z dohľadu. Prekvapene zamrkám. Kam zmizol? Zrazu Toshi klesne na zem a na jeho oblečení začína presakovať krv.
"Čože? Ako sa to stalo?" nechápem.
"Neboj o chvíľu ho budeš nasledovať" posledné slová, ktoré začujem a potom je len tma.

Yu

Prepadne ma zlý pocit. Zdvihnem sa zo sedačky a idem von. Kde sú moje zlatíčka? Hovorili, že idú do mesta. Už by sa mohli vrátiť.Idem im naproti. Kúsok od domu sa zastavím. Zacítim cudziu duševnú silu.
"Vylez z toho stromu a ukáž svoju tvár" poviem s takým ľadovým hlasom, že sa sám musím čudovať.
"To je škoda, že si ma tak rýchlo našiel" povie osoba, ktorá sa pomalým krokom ku mne približuje. Nepohnem sa a naďalej ho sledujem očami.
"Ty nie si človek, ale démon. Čo tu robíš? Tu nie je pre teba miesto. Zmizni tam odkiaľ si prišiel" nerád by som s ním práve tu bojoval. Mohol by si to odniesť taťkov dom.
"Prišiel som si s tebou zmerať sily Mochizuki Yoru, posledný žijúci Mazoku. V podsvetí sa o tvojom rode rozširujú báchorky, že si najsilnejší démon, tak som prišiel aby som sa presvedčil. Ale nezdá sa mi, že by si bol nejako silný. Necítim z teba žiadnu vražednú auru. Ale už som zistil ako ju v tebe prebudiť. Stačilo vedieť, čo je tvoje slabé miesto. A ty ich máš hneď dve" zatne vo mne. Snáď nemyslí...
"Tuším si zistil čo mám na mysli. Áno ich. Tvojich milencov samozrejme" začne sa smiať ako šialenec. Začína sa mi variť krv.
"Ak si im len skrivil vlas na hlave..."
"Keby len to. Zabil som ich" povie to s takou nenávisťou v hlase. Stuhnem na mieste.
"Klameš" neverím, že by sa im niečo stalo. Toshi je dosť silný.
"Keď si myslíš, že by ma ten vlk mohol premôcť, tak to sa všemožne mýliš. Nájdeš ich v lese pri jazere. Je tam dosť miesta na boj. Čakám ťa tam" oznámi mi a zmizne. Na nič nečakám a rozbehnem sa tam. Po ceste vytiahnem mobil a snažím sa im dovolať. Oba mobily sú nedostupné. Prosím nech to nie je pravda. Zavolám Kazuovi a všetko mu v skratke poviem. Príde tam tiež. Za necelých desať minút som na určenom mieste. Poobzerám sa a pri strome zbadám dve postavy ako ležia na zemi. Rozbehnem sa k nim. Sú to oni. Krv na oblečení sa nedá prehliadnuť. Skúsim tep, ale žiadny necítim. Nevidím ani že by dýchali. To nie je pravda.
"Hovoril som ti, že som ich zabil. Chceš ich pomstiť?" ozve sa ten démon za mnou. Otočím sa.
"Kto si?" nenávisť mojím telom prechádza rýchlosťou blesku. Siahať mi na moje zlatíčka a ublížiť im. Už sa neovládam. Okolo mňa začne prúdiť čierna duševná sila. Vlasy sa mi rozpustia a na tvári a tele sa mi objavia tetovania. Rozviažem si obväzy. Tu sa nebudem držať skrátka. Oči sa mi menia na červené. Tým, že mám odhalené tetovania mi sila prúdi všetkými pórmi v tele a to ešte nie je celá moja sila. Chcem cítiť krv. Jeho krv. Chcem počuť jeho rev bolesti. Chcem, aby trpel ako trpím ja. Krváca mi srdce na smrťou mojich miláčikov a to jeho bude krvácať tiež pod mojími rukami.
"Ja som...." nedopovie lebo moja päsť narazí na jeho tvár. Odletí dobrých pár metrov odo mňa a pri tom zoberie so sebou zopár stromov. Ani nedopadne na zem a ja už som pri ňom a dobrým miereným kopancom ho vykopnem do vzduchu. Pri dopade mu kopnem do hrude, čím spraví do zeme pekne hlboký kráter. Tento boj bude krátky.
"Našiel si si zlého protivníka" precedím medzi zubami a pazúrom sa reznem do dlane. Začne mi tiecť krv. Tlesnem rukami a ako sa od seba oddeľujú objavuje sa po kúskoch moja čierna katana. Keď je celá vonku ju chytím do ruky a dám sa do bojovej pozície pričom držím katanu nad hlavou.
"Je čas Bairu. Nemaj s ním zľutovanie" šepnem. Katana mi zavibruje v ruke. Už je to dlho čo som ju tasil.
"Nemysli si, že ma tak ľahko dostaneš. S mojou silou patrím medzi najsilnejších démonov v podsvetí." Vyrazím vpred. Nechcem počúvať jeho reči. Chcem jeho smrť. Nestihne ani zareagovať a ja ho s Bairu rozsekám na kúsky. So mnou sa nemôže merať. Ja patrím medzi pradávne démoni a tie sa s mocou a ani so silou s nikým nemohli vyrovnať. Preto sa utiahli do ústrania. Preto som si zapečatil sily. Nechcel som aby niekto zistil kto som. Ale tomu démonovi sa to nejako podarilo a tým utrpeli moji najbližší. Pomalým krokom prídem ku Ryujimu a Toshimu. Kazua je tu tiež aj s Daichim. Plače mu náruči. Už zistil, že sú mŕtvy. Klesnem na kolená pred nich a Bairu zabodnem do zeme. Po tvári mi začnú tiecť slzy, ktoré som od detstva neprelial.
"NIEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEEE..." kričím do neba, ktoré sa zatiahlo a na moju tvár dopadajú kvapky dažďu. Aj nebo plače nad ich smrťou a všetko je to moja vina. Odpusťte.

 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 tamias tamias | E-mail | Web | 7. dubna 2011 v 8:24 | Reagovat

to ne honem další díl, a ať jsou oba na  živu prosím.

2 Reizo Reizo | 7. dubna 2011 v 11:34 | Reagovat

sice nevím jak to chcěš udělat,ale doufám,že máš v plánu,nějak je oživit...nebo budou kousky z tebe 8-O

3 Kana~♥~ Kana~♥~ | Web | 7. dubna 2011 v 13:44 | Reagovat

si děláš srandu...prosííím, at to zazrakem prezijou, moc te prosim, udelam cokoliv, vazne cokoliv, jen si rekni, dam ti klidne mojzivot nebo dusi, jen je zachran, prosííííím

4 Satiras Satiras | 7. dubna 2011 v 14:29 | Reagovat

Ááááááá to snad ne nemůžeš je nechat umřít :( jenom to ne!!!!! Prosím prosím rychle další kapitolu

5 Kana~♥~ Kana~♥~ | Web | 7. dubna 2011 v 15:44 | Reagovat

počkat, snad nechceš říct, že tohle je ta katastrofa! katastrofy většinou jen tak napravit nejdou, takže ti radím.....sprav je, uzdrav je, oživ je, cpokoliv, hlavně ať to může dobře skončit. Ty je nemůžeš nechat umřit. Tak bezcitná nejsi, že ne? Ne, ty seš hodná paní, která dá malé holčičce bonbonky, protže moc prosí. (jinak řečeno: jsi hodná paní spisovatelka, která mi dát to, po čem toužím, tudíž jejich život a další dílek)!!!!!! XD

6 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 7. dubna 2011 v 17:31 | Reagovat

...
...
...
...
...
...

... To si ze mě děláš PRDEL!!!

Udělej cokoliv, absolutně COKOLIV -

...znič planetu, vytvoř paralelní vesmír, nabarvi mi vlasy na blond, utop Dr. Zlouna v záchodové míse, sněz všechnu čokoládu světa, zruš literaturu, spoj se s krouhaným zelím a vyhlaš válku banánům, ale

ZATRACENĚ JE NECH PŘEŽÍT! xDDDDDDDDD

Jako, totálně teď nemám šajn, tak tohle chceš vyřešit. Doufám, že tohle byl totální apríl, páč takovéhle dárky k narozeninám nejsou moc vtipné xD Ale, jako, řeknu ti, že tenhle díl jsem přečetla ta necelé tři minuty a tak moc jsem kulila oči, až mi nakonec málem vypadly xD hej, jako, boží díl, fakt. Akorát, jako, totálně je musíš nechat přežít xD

7 Karin Karin | 22. listopadu 2016 v 21:55 | Reagovat

Prosím ať obživnou. :-(  O_O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Layout by Luczaida.blog.cz