18. Kapitola

7. dubna 2011 v 17:25 | keishatko |  Spln mesiaca

Môj za vaše


Kazua

To nie je možné. Prečo oni? Neviem zastaviť slzy, ktoré mi tečú po tvári. Počujem ako Yu kričí. Pre neho je to obrovská rana. Neviem čo by som robil, keby sa Daiovi niečo stalo. Snažím sa pomaly upokojiť. Musíme ich odtiaľto odniesť.
"Čo do pekla to je?" začujem Daia. Nechápavo na neho pozriem, ale ten upiera zrak za mňa. Otočím sa a otvorím ústa dokorán. Okolo chalanov a Yu-chana sa začne výriť čierna aura, ktorá sa zarezáva do zeme a tým robí kruhový znak. Snáď nechce...
"Yu...to nesmieš. Toshi by to nechcel. Prestaň s tým.." kričím na neho a chcem sa k nemu dostať, ale Daichiho silné ruky ma nepustia. Yu zdvihne zrak. Z očí sa mu valia krvavé slzy. Už mi o tom hovoril. Jeho slzy reagujú s jeho pokožkou a tie potom zmenia farbu na krvavo červenú. Preto pred nikým neplače. Usmeje sa na mňa a ústami mi naznačí jedno slovo: "Musím". Zaryto krútim hlavou. To nesmie.
"Čo sa to deje?" spýta sa ma Dai.
"Vrátenie života. Yu vie techniku, ktorá to dokáže, ale je zakázaná" poviem mu medzi vzlykmi.
"Tak to je potom dobré, nie?" on to nechápe.
"Vieš prečo je zakázaná?" opýtam sa, aj keď viem, že to nemôže tušiť.
"Neviem" ako keby mohol odpovedať inak.
"Pretože, ten ktorý navráti život sám umrie. Obetuje sám seba pre druhého. Ale neviem ako to chce spraviť, aby žili obaja. Toto by si Toshi ani Ryuji nepriali." Sledujem ako sa nehybný chalani zdvihnú a zostanú vysieť vo vzduchu. Yu-chan urobí rukami zopár znakov a z hrude sa mu pomaly začne vynárať modrá žiarivá guľa.
"Čo to je?" ozve sa znova Dai. Obaja nevieme od nich odtrhnúť oči.
"Podľa Yu-chanových rozprávaní by to mala byť jeho duševná energia. Každý ju máme v tele. Vďaka nej žijeme" poviem mu čo si pamätám z rozprávania. Yu-chan chytí do rúk guľu a rozpolí ju na dve menšie. Na hrudi Ryujiho a Toshiho sa objavia znaky. Práve tam im Yu-chan vratí duševnú energiu. Hneď potom všetko zmizne a obaja klesnú na zem. Yu-chan vypľuje krv a padá k zemi. To už som pri ňom a chytám ho. Dai ide skontrolovať chalanov.
"Yu, prečo?" hladím ho po tvári. Otvorí pomaly oči a pozrie na mňa. Doslova vidím ako sa z neho vytráca život. Musí to vydržať.
"Ja som musel. Pochop. Kvôli mne umreli. Toto je to najmenej čo môžem pre nich spraviť. A ja som to urobil rád" hovorí po tichu. Už nemá silu.
"Musí byť nejaký spôsob zachrániť aj teba" plačem. Nemôže mi tu teraz umrieť. Ako sa pozriem Toshimu do oči? Yu zdvihne pomaly ruku a prejde mi po slzičkách od neho.
"Nezabudni, že nás niečo spája. Nie všetko je tak ako to vyzerá" povie a jeho ruka klesne na zem a jeho oči sa zavrú. Nechápem čo tým mylel. Skúsim nahmatať jeho tep. Je slabý, ale je tam.
"Ryuji" vykríkne Dai. Pozriem ich smerom a zbadám ako sa Ryuji pomaly zdvíha do sedu. Kuknem na Toshiho. Ten pomaly pohne rukou a potom si tiež sadne.
"Čo tak kričíš?" ozve sa Ryuji. Začnem znova plakať ako dieťa.
"Toshi..." zakričím na brata. Obaja sa na mňa pozrú. Hneď ako zbadajú koho mám v náruči ku mne pribehnú.
"Čo sa stalo? Pamätám si len nejakého človeka, ktorý ani trochu nevoňal ako človek" povie Toshi.
"To bol démon, on vás zabil a Yu...on vás..." nedokážem to ani vysloviť. Toshi hneď pochopí.
"Prečo si mu to dovolil? Ako máme žiť bez neho? Nemal to robiť" začne na mňa kričať Toshi. Ryuji na nás nechápavo pozerá a hladí po tvári Yu-chan.
"Čo s ním je? Prečo tak slabo dýcha?" spýta sa. Pozriem na neho strápene.
"On sa pre vás obetoval, aby ste mohli žiť. Nedokázal som ho zastaviť. On nechcel, aby ho niekto zastavil. Dával si za vinu vašu smrť" pritisnem si Yu-chana viac k sebe.
"Čo to trepeš. Však žijeme. Ako že sa obetoval...nechápem...on teraz umiera?" požaduje Ryuji vysvetlenie.
"Yu-chan nie je človek, ale démon a vy ste boli mŕtvy. Aby vás zachránil musel vám dať svoju duševnú energiu a bez tej nemôže nikto žiť. On umrie. A neviem ako by sme to mohli zastaviť." To už začína plakať aj Ryuji.
"To nie je možné. Musí niečo existovať" krúti hlavou. Nechce to vzdať. Spomeniem si na posledné slová Yu-chana.
"Nie všetko je tak ako to vyzerá" zopakujem jeho slová. Toshi na mňa nechápavo pozrie.
"To mi povedal, keď som sa ho pýtal ako ho zachrániť. Pri tom mi prešiel cez tetovanie" poviem. Možno to pochopí lepšie ako ja.
"To je ono. Pamätáš sa ako nám ich robil. Vlastne ani nemôžeš, ty si to nevidel. On nám ich vypálil svojou energiou. Raz mi hovoril, že aj najmenšia sila môže robiť veľké veci. Kde má katanu?" nechápem čo s ňou chce. Ukážem za nich. Toshi sa otočí a vezme ju do rúk.
"Raz mi hovoril, že keby sa mu niečo stalo, tak máme vrátiť Bairu jeho pánovi a tým je on. Videl si kde ju máva?" opýta sa. Pokrútim hlavou. Nikdy som ju nikde nevidel položenú. Raz keď sme skúšali bojovať ju z ničoho nič tasil. Nevidel som, že by ju priniesol.
"On si ju vyťahuje z tela. Z krvi. Stačí, keď mu ju vrátime. Musíš sa sústrediť na tie slzičky a potom spoločne Bairu zabodneme do neho" povie s takým presvedčením, že nemám silu niečo namietať. Musíme vyskúšať všetko.
"Vy ste sa zbláznili. Toho chcete zabiť?" namieta Ryuji. Pomaly položím Yu-chana na zem. Toshi si kľakne oproti mne, aby Yu bol medzi nami.
"Je to jediná možnosť ako ho zachrániť, tak ustúp a nechaj nás to urobiť. Ver mi" povie Toshi a zavrie oči. Spravím to isté. Začnem sa sústrediť na tetovanie a pomaly začínam cítiť ako ma páli. Otvorím oči a pozriem na Toshiho. Jeho tetovanie žiari.
"Výborne a teraz mu vráťme čo mu patrí. Chyť jednou rukou svoje tetovanie a druhou rukou chyť katanu keď bude dopadať" povie. Poslúchnem a pozerám ako Toshi vyhodí do vzduchu Bairu. Tá sa niekoľko krát potočí a nakoniec čepelou dopadá na Yu-chanovú hruď. Tesne pred zabodnutím ju s Toshim chytíme za rukoväť a z celej sily ju do neho zabodneme. Aké prekvapenie je, keď sa do neho len vnorí. Jeho telo sa napne a z miesta kde zmizla katana vystrelí žiarivé svetlo do neba. Hneď potom sa rozvýri vzduch a na zem začnú dopadať čierne pierka, s ktorých vyjde von mladý muž. Hneď ako zbadá čo sa deje pribehne k Yu-chanovi a zoberie ho do náručia.
"Ja som Kuroha. Liečiteľ a dlžník mladého pána" povie.
"Musím ho vziať so sebou. Nemáme veľa času. Prídem vám podať správy. Zatiaľ zbohom" než stihneme niečo namietať zmizne v záplave pierok aj s Yu-chanom. Dúfam, že ho zachráni.

Ryuji

Už je to mesiac čo je Yu-chan preč. Vydupal som si od Toshiho vysvetlenie. Dozvedel som sa veci, o ktorých by som radšej nevedel. Zo začiatku som bol na nich nahnevaný, hlavne na Yu-chana, že mi to všetko tajil. Ale teraz keď sa spätne obzriem, tak docela aj chápem, prečo to nechcel povedať.
Moja láska k nemu sa nezmenila. Teraz trpezlivo vyčkávame na hocijaké správy o ňom. Ten liečiteľ Kuroha sa doteraz neozval, tak ani nevieme či to Yu-chan prežil. Ja verím, že áno. Inak si ho na tej druhej strane nájdem a bude ľutovať, že nás tu nechal s Toshim samých. Už bývame v novom dome. Mira-sanovi sme povedali len čiastočnú pravdu. Bolo ťažké ho presvedčiť, aby nešiel za ním. Povedali sme mu totiž, že sa Yu-chan zranil a teraz je u známeho na liečení.
Spím s Toshim v jednej izbe, ale nemilujeme sa. Bez nášho zlatíčka to nie je ono. Iba sa maznáme za smutných nocí, aby sme zahnali samotu.
Chalani sa snažia nedávať najavo ako sú spolu šťastný, ale o to viac nám to vadí. Nechceme, aby boli kvôli nám všetci nešťastný. Verím, že sa všetko na dobré obráti.
Je sobota a ja sedím na posteli v izbe. Rozmýšľam čo asi robí Yu-chan. Toshi si niekam odbehol, tak som tu sám. Z dola začujem rachot, tak sa idem pozrieť kto prišiel.
"Ryuji, rýchlo poď so mnou" kričí Toshi. Nepočká ani aby som sa obul a ťahá ma von. Nechápem ho. Kam sa tak ponáhľa.
"Zmením sa tak mi vysadni na chrbát a poriadne sa drž" povie a premení sa. Chvíľu váham, ale nakoniec si len predsa vysadnem. Je dosť veľký. Poriadne sa chytím a čakám. Toshi sa rozbehne takou rýchlosťou, že si musím hlavu zaboriť do jeho srsti, aby som nespadol. Po asi hodine zastane. Zleziem dolu a poobzerám sa. Sme pri nejakej horskej chate.
"Poď dnu. Kuroha už na nás čaká" hneď ako spomenul jeho meno, tak som sa rozbehol k dverám. Než som ich stihol otvoriť niekto ma predbehol a ten niekto bol liečiteľ.
"Už vás čakám" odstúpi a nechá nás vojsť. Ocitneme sa v nemalej miestnosti, ktorá slúži asi ako obývačka. Je tu krb a veľká sedačka. Sú tu troje dvere. Za jednými musí byť určite kuchyňa.
"Urobte si pohodlie. Chcete niečo na pitie?" ponúkne nás. S Toshim si sadneme na sedačku a odmietneme pitie. Mikne plecom a sadne si oproti nám do kresla.
"Tak k veci, prečo som chcel aby ste prišli. Ako som zistil, tak mladý pán Mochizuki je váš milenec, správne?" počká kým prikývneme a pokračuje.
"Nebudem vám klamať. Bolo to tesne. Skoro sme to nestihli. V poslednej chvíli som ho zachránil, ale vyžadovalo to veľa" nenechám ho dohovoriť a s výskotom skočím Toshimu do náručia. Prežil to. Bože ako som šťastný. Ale kde je? Začnem sa obzerať. Kuroha ako keby mi čítal myšlienky znova spustí.
"Zachránil som ho, ale za veľkú cenu. Nie je tu teraz s nami. Je vedľa v izbe. Spí." Posledné slovo povie dosť po tichu.
"Nechápem ako spí. Tak ho zobudíme" a už sa zdvíham. Chcem ho vidieť. Toshi ma chytí za ruku a hlavou naznačí, aby som venoval ešte pozornosť liečiteľovi. Opatrne si sadnem a čakám čo príde.
"Spí, nejde zobudiť. Kým to sám nebude chcieť. On hybernuje. Neviem na ako dlho. Možno na mesiac, pol roka, rok...aj desaťročia." Slzy sa mi tlačia do očí.
"Ale jak?..." snažím sa to celé pochopiť.
"Poďte so mnou." Zdvihne sa a ide do jedných dverí. Stisnem Toshiho ruku a ideme pomaly za ním. Za dverami je veľká miestnosť. Pípajú tu prístroje a uprostred toho všetkého je veľká kapsľa. A v nej...

 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kana~♥~ Kana~♥~ | Web | 7. dubna 2011 v 18:09 | Reagovat

to néééééééééé!!!! no aspoň, že to všichni přežili. Díky bohu, ale stejně, hybernovat? proč, já nevím jestli skákat radostí, že sem se dočkala dalšího dílku, brečet, že štěstím, že to přežili nebo se vztekat, že .....že.... já ani nevím. Hlvaně ať se rychle probere a netrápí ty dva zlatíčka. prosím

2 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 7. dubna 2011 v 19:06 | Reagovat

Uááááá!!!!!! Já si něco udělám! xD Mamčoooo! Ty to ták natahuješ! xD Hej, boží, totálně boží, fakt, jako... jsem upe nejvíc napnutá! xD

3 Kana~♥~ Kana~♥~ | Web | 11. dubna 2011 v 18:17 | Reagovat

tak nevím, jestli mě chceš zabít, a jestli jo, tak se ti to daří a to dost dobře. By mě zajímala tvá technika.....asi taky takhle někoho zabiju XD Tenhle dílek čtu už po šesté, možná i víc, a stejně.....ksakru, takhle si akorát udělám svůj závěr a ty mě pak dorazíš úplně něčím jiným =( Být spisovatelka jako ty.........´závist´=) Končím, asi se jdu oběsit, když tu není Yu-chan, nemá to cenu....zbohem světe, když mě tu nechceš, tak já jdu...sayonara...(To měla být výhružka..a sranda =))

4 Kana~♥~ Kana~♥~ | Web | 13. dubna 2011 v 18:54 | Reagovat

to doufám XD Už se strašně těším a jestli mě zase překvapíš něčím nečekaný, tak, tak.... no, nebudi se nervovat, já si počkám. Nač stres, že XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Layout by Luczaida.blog.cz