19. Kapitola

13. dubna 2011 v 22:21 | keishatko |  Spln mesiaca

Dlhý spánok

Ryuji

"Preboha..." dám si ruku pred ústa a rozbehnem sa ku kapsli. V nej je Yu-chan a okolo neho je voda. Okrem látky okolo bokov nemá na sebe nič. Na tvári má niečo ako kyslíkovú masku. A jeho životné funkcie kontrolujú prístroje, ktoré sú vedľa kapsli. Po celom tele má prísavky, ktoré vedú do monitorov. Tak môžeme vidieť či mu ešte bije srdce. Bije a pravidelne. Na tvári má usadený pokojný výraz. Jeho hruď sa pravidelne zdvíha a klesá. Pohladím sklo za ktorým je.
"Yu..." povie Toshi, ktorý sa postaví vedľa mňa.
"Toto bola jediná možnosť ako ho udržať pri živote. To okolo neho nie je obyčajná voda. Je to voda z jazera víl a elfov. Je liečivá. Kým sa nezobudí nemôžeme ho odtiaľ vytiahnuť." Otočím sa na Toshiho a šepnem mu niečo do ucha. Kývne. Aj on ho chce mať pri sebe. Pozriem na liečiteľa.
"Je možné ho presunúť k nám do domu? Chceme mu byť na blízku" opýtam sa. Liečiteľ sa usmeje a kývne.
"Čakal som, že sa ma to spýtate. Všetko potrebné som už pripravil. Potrebujem len aby ste šli k sebe domov a vyhradili jednu veľkú izbu s tmavými oknami. Nemôžeme dovoliť, aby tam svietilo veľa slnka a samozrejme, aby ho niekto videl.
"Ale ako ho prenesieme, keď ho nemôžem odpojiť. A tá kapsla musí vážiť tonu" začnem pochybovať. Nechcem ohroziť jeho život.
"Neboj. Pozri sa na dlážku" spravím ako povedal. Na zemi okolo celej kapsli aj prístrojov je veľký kruh v ktorom sú znaky, aké som ešte nevidel.
"Čo to je?" nedá mi to neopýtať sa.
"Vďaka tomuto ho dokážem ako to povedať "teleportovať" na miesto, kde budú nakreslené tie isté znaky.
"Ale kto ich u nás nakreslí? Ja ani Toshi ich nevieme" a silne pochybujem, že by sme sa to naučili doplním v duchu.
"Samozrejme ja. Keď budete mať izbu pripravenú, tak sem príďte. Kým tu budete mladého pána strážiť, tak ja ich zatiaľ nakreslím. Potom to už pôjde ľahko." Prikývnem. Som rád, že sa to takto vyriešilo. Otočím sa späť k Yu-chanovi.
"Nespi dlho. Sme tu, tak nás nenechaj dlho čakať" pohladím naposledy sklo a otočím sa k odchodu. Musíme toho ešte veľa spraviť. Toshi ide za mnou. Odmietame sa ešte vzdať.

Kuroha

Hneď ako milenci mladého pána odídu začnem s prípravami na prenos. Je vidieť, že ho tí dvaja milujú. Nechcel som im povedať, že je veľmi malé percento, že sa niekedy zobudí. Ešte som nič takéto nerobil a neviem s istotou povedať čo sa bude v budúcnosti diať. Sľúbil som pomoc kedykoľvek to bude mladý pán potrebovať a toto bolo dosť riskantné. Nemám srdce im zobrať aj tú malú nádej čo majú. Povzdychnem si.
"Kto vie. Zázraky sa dejú, nie mladý pane?" usmejem sa na spiaceho pána a odídem z miestnosti. Je toho ešte veľa čo musím spraviť.

O 15 mesiacov neskôr

Ryuji

"Ahoj láska. Ako si sa dnes mal? U mňa to nebolo nič mimoriadne. V škole je nuda ako vždy. Učitelia sa snažia, aby som sa učil. Neuveríš, ale nový chalan z druháku po mne vyštartoval. No fakt. Chcel ma zbaliť. Mal som chuť mu jednu ubaliť. Však vieš, že som verný len a len tebe a Toshimu samozrejme. Odchytil si ma na záchodoch a pritlačil ma k stene. Si myslel, že mu asi neodolám a nechám ho nech si robí čo chce. Už keď som sa chystal, že mu jednu natiahnem tak ho Toshi odo mňa odtrhol a hodil po ňom dosť naštvaný pohľad. Poviem ti, že keby som ho nepoznal, tak by som sa aj ja bál. Nenarátal by si ani do troch a už ho nebolo. Fakt smiešne. Už som ho potom nevidel" zasmejem sa pri tej spomienke. Hneď nato posmutním. Pohladím sklo za ktorým sa nachádza moja láska.
"Chýbaš mi. Veľmi. Ako dlho nás chceš nechať čakať? Už je to viac ako rok čo spíš. Nemyslíš, že by to stačilo? Toshi je mrzutý. A mne už chýbajú tvoje objatia a láskyplné bozky. Prečo neotváraš tie krásne oči? Prečo?" začnú mi po tvári tiecť slzy. Chodím za Yu-chanom každú voľnú chvíľu. Snažili sme sa s chalanmi to tu zútulniť, aby to tu nevyzeralo tak chladno. Neznášam to hrozne pípanie tých prístrojov.
"Ryuji, poď sa prejsť. Nemôžeš tu trčať večne. Keď príde čas tak sa zobudí" ozve sa za mnou. Rýchlo si utriem slzy a otočím sa za hlasom. Toshi stojí pri dverách. Hodím posledný pohľad na miláčika a idem za ním.
"Aj mne chýba, ale musím žiť ďalej, aby keď sa zobudí tu nenašiel chodiace telá bez duše. Vieš, že sa obetoval pre nás, tak mu musíme ukázať, že to stálo zato" pohladí ma po líci a dá mi motýli bozk. Usmejem sa na neho.
"Ja viem. Ale nemohol som si pomôcť. Už je to tak dlho. Koľko bude ešte spať? Čo keď sa už nikdy nezobudí?" vzlyknem. Dostanem facku.
"Toto už nikdy nehovor. Yu nás miluje a vie, že ho tu čakáme. Určite sa zobudí, len potrebuje čas nič viac. Nesmieš strácať nádej. To jediné nám ostáva. Poď na vzduch. Už ti to lezie na mozog a prechádzka ti pomôže." Chytí ma za ruku a ťahá ma von. Má pravdu. Nádej umiera posledná. Vonku je príjemné teplo. Za nedlho začne leto. To už bude druhé, ktoré budeme tráviť bez neho.
Keď sa dostaneme do parku, tak nás obklúčí banda chalanov. Vyzerajú dosť drsne.
"Á koho to tu máme" povie niekto. Je mi ten hlas známi ale neviem si vybaviť kto to môže byť. Hneď to zistím ako dotyčný vyjde spoza chalanov.
"Surino" zaškrípem zubami. Toshi sa na mňa nechápavo pozrie.
"Ty ho poznáš?" spýta sa ma. Dosť kyslo sa na Toshiho usmejem.
"Poznám. Kedysi na mňa niečo skúšal, ale Yu-chan mu dal za vyučenú. Asi si jeho slová nezobral k srdcu, keď je tu zase" poviem mu v krátkosti. Nechcem mu povedať, že ma skoro znásilnil.
"Ale ale. Zistil som, že ten tvoj strážny anjel ťa opustil. Tak som si prišiel po svoju korisť. Ten tvoj spoločník je tiež krásavec. Ty si vieš nájsť priateľov. Tuším si užijem aj s ním" začne sa smiať. Začne mi stúpať adrenalín. Čo si o sebe myslí. Toshi vedľa mňa stuhne. Ten chalan má ale nervy.
"Radím ti vypadni skôr ako ti ublížim" varujem ho. Keď sa Toshi naštve, tak ho neviem zastaviť ani ja.
"To ani omylom. Chcem si s tebou vybaviť staré účty. Niečo ti dlžím" povie a spoza chrbta vytiahne zbraň. Primrznem na mieste. To si robí srandu.
"Tebe preskočilo. To ma chceš zastreliť?" opýtam sa opatrne. Človeka so zbraňou netreba zbytočne dráždiť. Surino sa začne smiať ako šialenec a vystrelí. Guľka sa mi oškrie rameno.
"Druhý krát neminiem" povie a namieri na Toshiho. "Yu kde si keď ťa najviac potrebujeme?" pomyslím si. Nechcem prísť aj o Toshiho.
"Tak čo. Podrobíš sa mi? Ak nie tak z tvojho kamaráta spravím sito. To mi ver" upozorní ma.
"A kto ti povedal, že ti to dovolím?" ozve sa Toshi. Zhrozene na neho pozriem. Prečo ho provokuje?
"Mňa obyčajna guľka nezabije. Keď vystrelí utekaj preč" šepne mi Toshi. Vytreštene na neho pozriem. To snáď nemyslí vážne.
"Chceš si to skúsiť?" zreve Surino a hneď nato vystrelí. Moje telo sa pohne samo od seba a postavím sa pred Toshiho. Zavriem oči a čakám bolesť, ale nič neprichádza.
"Ryuji pozri sa" povie Toshi zarazene. Opatrne otvorím oči. Predo mnou stojí Yu-chan. Má na sebe čierne kimono, ktoré som mu pred nedávnom kúpil a nechal mu v izbe.
"Yu-chan?" vyslovím po tichu. Nechcem veriť vlastným očiam. Však len pred hodinou som ho videl ako spí a teraz tu stojí pred nami.
"Tuším ti moja vyhrážka nestačila. Mám ti to názorne ukázať?" začujem jeho krásny hlas. Nohy ma neudržia a klesnem na zem.
"Yu" šepne Toshi a pridá sa ku mne. Yu-chan sa otočí a usmeje sa na nás tým najkrajším úsmevom aký len existuje.
"Nechal som vás dlho čakať. Veľmi ma to mrzí" povie. Začujem výstrel. Chcem vyskočiť na nohy, ale Yu zakrúti hlavou a otočí sa späť. V sekunde je pri Surinovi a zlomí mu ruku v ktorej zviera zbraň. Ten zvrieskne od bolesti. Yu-chan na nič nečaká a vrazí mu päsťou do brucha. Až ku mne doľahne zvuk lámajúcich sa rebier.
"Ako je možné, že stojí. To ho guľka nezasiahla?" spýtam sa Toshiho.
"Štít. Spravil si štít. Pozri mu na ruky. Nemá na nich obväzy. Jeho sila nie je až tak potlačovaná" povie. Rýchlo sa pozriem na jeho ruky. Má pravdu. Znovu sa pozriem na Surina. Ten len sípe a snaží sa odplaziť preč. Jeho celá banda leží pobitá na zemi. Zamrkám. Kedy to stihol? Však neprešlo ani päť minút a on zložil asi tucet dosť hrozivo vyzerajúcich chalanov. Yu-chan podíde k Surinovi a chytí ho za krk a vytiahne ho na nohy.
"Tak čo spravím s tebou? Zabijem ťa hneď alebo si to nechám až na potom? Alebo ťa začnem pomaly mučiť. Čo keby som ti zlomil aj nohu? Alebo začal lámať jeden prst po druhom?" vymenuje možnosti Yu-chan. Tuhne mi krv v žilách pri tóne jeho hlasu. Surino začne chytať modrú farbu, lebo sa nemôže poriadne nadýchnuť. Pribehnem rýchlo k Yu-chanovi a chytím ho za ruku, ktorou ho škrtí.
"Yu-chan pusti ho. On ti zato nestojí" snažím sa ho presvedčiť. Yu-chan po mne hodí pohľad.
"Prosím" šepnem. Chvíľu čaká ale nakoniec ho pusti.
"Toto bolo posledné varovanie. Už ťa nechcem nikdy vidieť" povie a nechá, aby Surina odniesla jeho banda. Keď už sú z dohľadu, tak sa Yu-chan zloží. Len tak tak ho stihnem zachytiť.
"Yu-chan?" zdesím sa. Toshi je hneď pri mne a zisťuje čo sa stalo. Yu-chan otvorí pomaly oči.
"Snívalo sa mi o vás. Mrzí ma, že som vás tak dlho nechal čakať. Ale teraz sa to zmení." Usmejem sa na neho.
"Ale ako je možné, že si sa zobudil?" spýtam sa nechápavo.
"Počul som ťa volať a cítil som tvoju bolesť. Tvoje zranenie je aj mojím zranením. A Toshiho slová ma tiež nakopli" zasmeje sa. Pozriem na Toshiho. Ten sa uškrnie.
"Keď na nás mieril s tou zbraňou tak som pomyslel, že ak sa tu neobjaví, tak sa s ním už nebudem milovať a teba ukecám tiež. Asi to pomohlo." Začnem sa smiať a plakať zároveň. Yu-chan mi začne zotierať slzy.
"Som doma" šepne.
"Vitaj doma" povieme s Toshim zároveň.
"Hej, ja som myslel, že budete šťastný a vy tu plačete" povie Yu-chan. Kuknem na Toshiho a vidím, že aj jemu teču slzy prúdom.
"Poďme domov" poprosím. So spoločnými silami Yu-chana zdvihneme a podoprieme ho, aby sa udržal na nohách.
"Áno poďme domov" súhlasí náš miláčik a spoločne vykročíme. Konečne sme spolu a nikomu nedovolím, aby nás niečo rozdelilo.
Koniec

 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Mám napísať aj epilóg?

áno
nie

Komentáře

1 Kana~♥~ Kana~♥~ | Web | 14. dubna 2011 v 7:11 | Reagovat

ja sem tak šťastná XD konečně jsou spolu. Tak doufám, že budeš psát dál, ajkoukoliv povídku. Bože...já snad budu plakat štěstím =). Ať žije Yu-chan a jeho zlatíčka =)

2 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 14. dubna 2011 v 15:32 | Reagovat

Uáááááááááááááááááááááááááááááááááááááá!!!!!!
Jak já miluju hepáče! Boží, mamčo, totálně se klaním a líbám ti nohy a já nevím co. Seš totální frajer, mamčo. Jó, vyřiď Olimu, že má totálně nejlepší Mamču s velkým M, jo! xD

3 Satiras Satiras | 14. dubna 2011 v 16:57 | Reagovat

Páni to už je konec? :D Tak hrozně to uteklo. Vlastně když o tom přemýšlím, tak si asi jediný slovenský autor, kterého čtu :D Nádhera děkuji

4 MIREK MIREK | E-mail | 14. dubna 2011 v 18:50 | Reagovat

:-P
...........................
no, jestli měli 15 měsíců půst
tak ta dnešní noc bude stát za to......
........................... :-D

5 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 22. dubna 2011 v 10:48 | Reagovat

Hej, mamčo! co je s tebou? Já čekám, jako, nějakou další bombovou povídku a ty nic! Jsi v pohodě? A co malý?

6 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 22. dubna 2011 v 14:59 | Reagovat

Ahojky, Mamuško, to jsem zase já xD Hele, tadyhle na téhle stránce

je sonp, co se takhle taky zapojit? Bude sranda! Já píšu Namikazecest, Naruto nee-chan Uchihacest, věnujem to Dr. Zlounovi za to, že vyhrál tu pošastanou anketku xDDDD Zapoj se taky, prosííííím xD

7 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 22. dubna 2011 v 15:00 | Reagovat

sakra, já tam nedala tu stránku xDDDD
Tady:

http://sasunaru-fan296.blog.cz/1104/prihlaska-do-sonyp-xddd

8 keishatko keishatko | Web | 22. dubna 2011 v 15:05 | Reagovat

[7]: no možno by som sa aj prihlásila, ale ja neviem na koho by som to mala napísať...nejako mam vygumovanú hlavu :) musí to byť na anime???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Layout by Luczaida.blog.cz