IV. Kapitola

4. května 2011 v 23:43 | keishatko |  Kliatba
Konečne som sem pridala ďalšiu kapitolu. Už som si myslela, že si nato nenájdem čas. Ale už sa pomaly všetko vracia do starých koľají a ja sa môžem pokojne venovať svojmu blogu. Prajem príjemné čítanie!!!

Samota




Bruno

Ja to nechápem. Ešte nikdy mi nikto neodolal a tento chalan si myslí, že si to môže dovoliť. Tak to sa šeredne mýli. Ešte bude prosiť o trochu mojej pozornosti.
"Ale Bruno, nehovor mi, že ťa to stále vytáča...heh" preruší moje myšlienky prichádzajúci Viki
"Ešte nikdy ma nikto neodmietol" sťažujem si.
"Všetko je raz po prvý krát" smeje sa mi. Zamračím sa na neho. Zdvihne ruky na obranu.
"Však ja nič. Čo budeš robiť?" sadne si na pohovku okolo ktorej už pochodujem asi tak štvrť hodiny.
"Musím si to premyslieť, ale jedno ti poviem už teraz. Ten bude ľutovať, že niekedy Bruna Daciána spoznal" dupnem si nohou. Sadnem si vedľa Vikiho.
"A kde si bol celý večer? Volal som k vám, ale povedali, že si vonku a to bolo pred troma hodinami" zvedavo si ho obzerám. Trochu sčervenie. Usmejem sa. Žeby niekoho stretol?
"Bol som sa prejsť a stretol som toho chalana s tým panterom. Trochu som mu to tu poukázal" posledné slova povie tak potichu, že mám čo robiť aby som to počul. Prekvapene zažmurkám.
"Poukázal? Ty? Zjedol si niečo? Alebo ťa vymenili za klon? Lebo inak si neviem vysvetliť prečo si ho nerozniesol v zuboch. Zvyčajne to urobíš hneď, tak mi to vysvetli" sledujem ako sa snaží splynúť s pohovkou. Fakt vtipný pohľad na neho. Ešte som ho v takomto rozpoložení nevidel.
"No...vieš...on vyzeral tak bezbranne...ono to proste nešlo. Vyzerá nato až príliš chutne." Rozosmejem sa. Keď si utriem slzy smiechu pozriem na neho. Tvári sa vážne. To snáď nie!
"Viki ako vyzerá?" čakám čo z neho vypadne. Som zvedaví či je moja domienka správna.
"Čo ti poviem. Je vysoký asi ako ty, má jemné svetlo hnedé vlasy a orieškové oči. Vedel by som sa v nich utopiť. Hlas má jemný a ľúbezný. Ešte teraz mi znie v hlave a neuveríš akú ma alabastrovú pokožku. A ten jeho úsmev. Zastaví sa mi pri ňom dych. Jeho zvučný smiech by som dokázal počúvať hodiny..." šokovane sa na neho pozerám. Jeho tvár nadobudne krásnu červenú farbu, žeby mohol konkurovať rajčine.
"Môj bože, ty si sa zamiloval" skríknem nadšene. Hneď sa začne brániť.
"Nie, to nie je pravda" krúti hlavou. Začnem sa smiať.
"Len to nepopieraj. Ešte som ťa takéhoto nevidel. Ani dokonca v prváku, keď si prvý krát pretiahol babu a to som si už vtedy myslel, že si ju mal rád. Jednoducho priznaj, že si sa bláznivo a slepo zamiloval" začnem si ho doberať. Povzdychne si. Mám to vyhrané, nemá mi ako vyvrátiť tieto argumenty.
"Tak fajn. Zamiloval som sa. No a čo. Tebe sa zas páči ten náš nový spolužiak, tak sa mi prestaň posmievať inak ti nepomôžem" sklapne mi pusa na prázdno. To je na mne tak vidieť, že sa mi ten kretén páči?
"Dobre dobre, už s tým prestanem. Musím o tom Aaronovi zistiť čo najviac a na to potrebujem teba" čakám kým prikývne. Pomaly vstaneme a ideme k dverám.
"Tak ja už musím. Skúsim niečo zistiť, ale veľa si od toho nesľubuj" kývnem hlavou a rozlúčim sa s ním naším už známym pozdravom. Po jeho odchode si dám rýchlu sprchu a ľahnem do postele. Chvíľu uvažujem o dobrej taktike, ale nakoniec ma zmôže spánok.

Saul

Zabalím pripravené jedlo pre Aarona a dám ho do chladničky. Odpracem posledný neporiadok a sadnem si na pohovku. Myšlienkami sa vrátim do parku. Nechápem prečo som mu povedal, že tam budem za dva dni. Musel som sa zblázniť. Povzdychnem si.
"Áno zbláznil som sa, ale do neho." Už je to dlho čo som si s niekým takto pohovoril. Od tej udalosti som sa každému radšej vyhýbal. Ale on je iný. Pri ňom sa cítim tak voľne. Neťažia ma tak problémy ako keď som doma. Pozriem na Ariho, ktorý sa rozvaľuje na koberci a spokojne spí. Písal, že v škole o neho niekto prejavil záujem. Ani sa tomu nedivím. Patrí medzi tých ľudí čo na seba môžu hodiť aj vrece a stále vyzerajú sexi a neodolateľne. Je jasné, že sa niekto nájde. Zvyčajne tomu nevenujem veľkú pozornosť, lebo Ari si ich nenechá pripustiť k telu. Ale teraz ma to trochu znepokojuje. Až príliš konkrétne toho spolužiaka opísal. Nikdy tomu toľko nevenoval pozornosť. Tak to vyzerá, že ho niekto zaujal a on si to ani neuvedomuje. Napísal som mu, že by sa nad tým mohol zamyslieť a možno si trochu povyraziť. Aj keď v našej situácií je to ťažké, ale cez víkend by sa to dalo v pohode. Ale čo mám ja robiť s Vikim? Je to syn starostu a to ja nesmiem riskovať. Čo keď zistí naše tajomstvo? Nesmiem sa s ním znova stretnúť. Je to veľké riziko, ktoré nemôžem podstúpiť. Stálo by nás to veľa a ja chcem aby Ari dokončil školu. Áno, áno. Tak to bude najlepšie. Pri srdci ma bodne. Konečne si s niekým rozumiem a vyzerá, že sa mu tiež páčim a ja si s ním nemôžem ani cez deň vyjsť von. Na tvári cítim niečo mokré. Dotknem sa líca prstami a zistím, že sú to slzy. Už je to nejaká doba čo som plakal.
"Kedy to už konečne skončí?" poviem do tichej miestnosti a rozplačem sa naplno. Bolí ma srdce. Už ma tá samota ubíja.

Aaron

Sedím v lavici a pozerám von oknom. Mám dosť pochmúrnu náladu. Ešte pred odchodom do školy som si pozrel zápis, ktorý nechal Saul. Podľa jeho rozprávania si našiel kamaráta, ale z obsahu kričal smútok. Je nešťastný. Už to trvá moc dlho. Musím prísť nato ako túto kliatbu zlomiť. Mohlo ma napadnúť, že je Saul opustený. Teraz keď konečne niekoho stretol, tak si to uvedomil aj on. Zatnem päsť. Musíme Erica čo najskôr nájsť a zistiť čo nám pomôže. Ten hajzlík zmizol z mesta hneď ako povedal Kiare tie klamstvá. Odvtedy ho nevieme nájsť. Ten keď sa mi dostane do rúk tak ho asi zabijem. Z myšlienok ma vytrhne pískanie, ktoré sa ozve v triede. Otočím sa, aby som zistil čo sa deje. V tom momente sa mi oči rozkotúľajú po lavici. Do triedy práve vošiel Bruno. To by bolo ešte fajn, keby nebol tak super sexi oblečený. Má na sebe čierne tielko a na ňom bielu košeľu, ktorú má rozopnutú a trochu zvlečenú z ramien, biele kraťasky, ktoré mu skoro nahrádzajú druhú kožu a čierne kozačky. Musím uznať, že vyzerá super. Trochu poposadnem, lebo mi bermudy začínajú byť akosi tesné. Hodím ľahostajný výraz a otočím sa k oknu. Nemusí vedieť, že by som si ho zobral hneď tu a teraz. Viem presne kedy prechádza okolo mňa, ale nejde ďalej. Zastaví sa pri mojej lavici a sadne si na ňu. Nasajem nenápadne vzduch nosom a otočím sa. Stále sa snažím tváriť, že ma ten jeho ohoz nerozhodil. Odzbrojí ma totálne dokonalým úsmevom. To by mali zakázať.
"Ahoj" pozdraví a sadne si tak, že som rovno medzi jeho nohami. To mi robí schválne?
"Hm" na viac sa nezmôžem, ale to mu nebudem prezradzovať. Mňa musí fakt niekto neznášať, že ma takto trestajú.
"Tak som si povedal, že včera sme asi nezačali najlepšie" ako to dopovie, tak si strčí ukazovák do pusy. Bože, zabite ma. To kvôli včerajšku ma takto vzrušuje? Asi som zranil jeho city.
"A? dal som jasne najavo moje stanovisko. Tak prečo to nechceš akceptovať?" vypadne zo mňa. Čo som sa načisto zbláznil? Je očividné, že má o mňa záujem. Prečo sa nechytím šance? Aj Saul mi radí, aby som si s niekým vyšiel.
"Nerád sa vzdávam. Čo tak ísť do kina? Okolo siedmej?" navrhne. Už mu chcem kývnuť, keď mi v hlave zazvoní alarm.
"Prepáč, ale vtedy nemôžem. Už niečo mám" sledujem ako sa zamračí a zlezie z lavice.
"Jak chceš" štekne a sadne si na svoje miesto. Keby len vedel ako rád by som si s ním vyšiel, ale nemôžem. Asi by neprežil moje druhé ja. Vzrušenie zo mňa opadne a ja sa znova pozerám von oknom. Toto bude dlhý deň. A to ani neviem čo ma čaká po škole.


 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Kana~♥~ Kana~♥~ | Web | 5. května 2011 v 14:54

nyáááá..bože to je taková nádhera. ty mě snad zabiješ XD paráda, rychle další, jinak umřu nedočkavostí a budu tě chodit strašit XD

2 Satiras Satiras | 6. května 2011 v 18:52

Krásný už se těším na pokráčko jsem zvědavá jak se bude vyvíjet vztah mezi Brunem a Aaronem a taky doufám, že Saul na sraz s Vikim příjde. Jen tak dál :D

3 tamias tamias | Web | 10. května 2011 v 8:52

snad se jim brzo podaří zrušit kletbu. Sem zvědavá jak se to bude vyvíjet honem další díl prosííím.

4 cally cally | 10. června 2011 v 19:47

super povídks :-) užse těším na další díleček :-D

5 Karin Karin | 21. listopadu 2016 v 13:02

Moc pěkné.

Komentáře jsou uzavřeny.


Aktuální články

Reklama

Layout by Luczaida.blog.cz