Numero Uno

29. června 2011 v 1:42 | keishatko |  Zachránil si ma!
Takže mám to niečo nové. Bude to krátke. Najviac tak päť kapitol. Uvidím ako sa to uchytí.


Nový spolubývajúci?


"Odkiaľ išiel ten zvuk? Počul som ho niekde tu" prehrabáva kríky a šomre si pre seba. Pri poslednom kríku sa zastaví a zohne sa. Dá si niečo pod bundu a ide preč.

Xavier

"Uff, zvládli sme to. Síce s malými ťažkosťami, ale zvládli" zdvihnem ruky a poobzerám si svoje novo utŕžené škrabance a uhryznutia. Bránil sa ako pravý bojovník, ale predsa mám len nejakú výhodu. Pozriem sa ošetreného, dobre obviazaného a prskajúceho kocúra na mojom stole. Našiel som ho po ceste, keď som šiel práve do práce. Keby nezamňaukal, tak si ho ani nevšimnem.
"Asi ľudí nemáš veľmi v láske, čo? Určite ti to spravili nejaké decká. Vieš mal si veľké šťastie, že som ťa našiel práve ja. Som totiž veterinár. No nič sa nedá robiť. Budeš tu musieť chvíľu vydržať, nech sa ti zranenia trochu zahoja" zoberiem ho opatrne do rúk, už sa nebráni asi je vyčerpaný. Nechcem ho dávať do klietky, tak ho zabalím do deky a položím do pelechu, ktorý mám vedľa stola pod oknom. Tam mu bude dobre. Ešte raz ho skontrolujem a keď sa uistím, že pokojne spí tak sa pustím do práce.
"Je na čase otvoriť" povzdychnem si a odomknem dvere. Ešte som nezamestnal žiadnu asistentku, ktorá by mi pomáhala. Ordináciu som si tu otvoril len nedávno, tak musím počkať, kým sa mi niekto neozve na inzerát. Dúfam, že to nebude dlho trvať. Pomoc by sa zišla.

"Fuj dnes toho bolo dosť...som rád, že to mám za sebou." Odložím posledné spisy a skontrolujem Tobiho. Kocúr ešte spí. Meno ma napadlo dnes pri jednom prípade. Ani neviem ako. Zo žrádla mu ubudlo takže jedol. To je dobre. Podídem k nemu a začnem ho hladiť. Treba na neho pomaly, nech si na dotyky pomaly zvyká.
"No tak maličký, ide sa domov" šepkám. Nepotrebujem aby sa zľakol. Pousmejem sa keď začne priasť. Sledujem ako pomaly otvorí tie svoje nádherné šedo-zelené očká. Ešte som také u žiadnej mačky nevidel. Bude to nejaká anomália. O to je krajší. Nechám si ho. Hneď ako ma zbadá postaví sa do útočnej pozície.
"No, no...takto si ešte viac ublížiš. To nie je dobré. Pekne ma počúvaj. Ja viem, že nemáš ľudí rad, aj to chápem. Ale nesmieš sa takto preťažovať. Rany sa ti tak budú o to dlhšie hojiť. Prosím nechaj ma nech sa o teba postarám" nechám ruku kúsok od neho nech sa sám prisunie, keď si bude istý. Nesmiem na neho naliehať. Podozrievavo na moju ruku pozerá. Dobrých pár minút sa zo svojho miesta nehne. Ako keby ma skúšal. Po kúsočkoch sa začne prisúvať k ruke. Pekne opatrne. Pomaly ani nedýcham. Očuchá ju a trochu oblizne. Keď si je istý, že mu neublížim, vloží mi hlavičku do ruky a žiada pohladenie. Pousmejem sa. Toto je len začiatok.
"Myslím že nám to pôjde Toby" zdvihne hlavu a chvíľu na mňa zvedavo pozerá.
"Páči sa ti meno?" vyzerá ako keby uvažoval a potom jemne mňoukne.
"Takže páči. Som rád. Tak poď je veľa hodín a ja by som niečo zjedol a tebe musím nájsť u mňa v dome miesto na spanie." Schovám ho k sebe pod bundu, nech mu je teplo a ideme von na ulicu. Doma som za dvadsať minút. Odložím si bundu a Tobyho pomaly položím na pohovku. V kuchyni mu dám do misky teplé mlieko. Zatiaľ mu to bude musieť stačiť. Zajtra mu kúpim nejaké granule a mleté mäso. Potrebuje živiny. Zohrejem aj sebe večeru a potom aj s mliekom idem do obývačky, kde ma čaká Toby. Misku s mliekom položím na zem a presuniem k nej aj Tobyho nech si dá. Ja sa pustím do svojej večere.
"Vieš Toby, ak si čím skôr nenájdem výpomoc, tak sa asi zložím. Človek by ani nečakal, že v takom malom meste bude toľko zvieracích pacientov. Vieš, pred týmto som mal ordináciu vo veľkom meste. Oveľa väčšom než je toto. Ale musel som odtiaľ odísť. Už sa to tam nedalo vydržať. Musel som utiecť. Áno tak sa to správne povie. Utiekol som." Povzdychnem si. Nie vždy ide presne podľa našich predstáv. Pozriem na Tobyho. Ten sedí a vyzerá fakt ako keby ma počúval.
"S teba bude skvelý spolubývajúci. No musím ísť do kúpeľne a potom si ľahnúť. Som unavený. Zajtra bude zas dlhý a náročný deň." Zoberiem do rúk kocúra a odnesiem ho do spaľne. Nachystám mu podstielku v kúpeľni. v ordinácií som si všimol, že vie načo sa to používa, tak mám o starosť menej. Dám si dlhú horúcu sprchu. Oblečiem si trenky a idem do postele. Zastanem pri dverách. Toby si ma obzerá z postele. Je hrozne roztomilý. Sedí uprostred postele, celý čierny až na biely fliačik na vrchu hlavy. Vykročím k nemu a čakám kým ku mne príde. Keď sa tak stane, zdvihnem ho, aby som si mohol ľahnúť a položím si ho vedľa hlavy na vankúš. Chvíľu ho hladím, kým sa mi oči nezačnú krížiť.
"Dobrú noc Toby" poviem skôr ako ma premôže spánok.

Benjamín

Dnes mám asi najhorší deň zo všetkých najhorších dní na svete. Najprv ma vyhodia z práce, pretože som zákazníkovi zlomil noc. Zaslúžil si to. Nikto mu nedal právo ma urážať. Za to som platený nebol. Aj ja mám svoju hrdosť. Hneď nato ma vyhodili z bytu, lebo som už dva mesiace nezaplatil nájom. Načo ho furt zvyšujú? Čo som bankár, aby som si to mohol dovoliť? Nie, nie som. A nakoniec ma napadnú nejaké zhúlené decká, ktoré sa chceli zabaviť. No život je hnusný. Pozerám na nebo a čakám kedy si tá hnusná smrť pre mňa príde. Aj tej to nejako trvá. Na miesto nej však príde nejaký chlap a vezme si ma so sebou. Už mám toho dosť. Nevzdám sa bez boja. Nech má aspoň niečo od mňa na pamiatku, keď už tu nebudem. Až neskôr som si uvedomil, že ma chcel len ošetriť. Svetlý bod v tomto hnusnom dni. Našiel ma doktor. Ale nie normálny doktor, veterinár. Nevedel som, že v tomto zapadákove nejaký je.Jáj, kde je moje vychovanie?
Zabudol som sa predstaviť. Volám sa Benjamín Daichi. Zvláštne meno, že? Môj otec je z Japonska, preto to priezvisko. Aj moje oči sú zmes farieb mojich rodičov. Ale to nie je najzvláštnejšie v mojom živote. Ja sa totiž od svojich desiatich dokážem premeniť na kocúra. Je to tak. Kocúr. Ani moji rodičia to netušia. Odsťahoval som sa od nich, keď mi bolo osemnásť. Nechali ma. Aj tak som bol samí problém. Pretĺkam sa ako len môžem. Ale dnes sa mi nejako nedarilo. Až na toho doktora. Možno sa na mňa predsa len usmeje šťastie. Je zaujímavý. A hľadá výpomoc. Dúfam, že ešte dva dni počká. Musím sa vylízať so svojich zranení. Ale ako si zaistiť miesto. Už viem. Nechám mu odkaz. Skontrolujem či naozaj tvrdo spí a potom sa premením späť na človeka. V obývačke nájdem papier a pero a napíšem naň krátky životopis a moje údaje s prosbou, či nepočká pár dni, kým si vybavím osobné záležitosti. Rozmýšľam čo napísať na miesto bydliska. Dám tam adresu rodičov. Výplatu mi môže posielať na účet v banke. To nebude problém. Len to bývanie. Zatiaľ tu ostanem ako jeho kocúr. Toby. Ten chlapík je fakt divný. Ani sa nepredstavil. Len kde sa budem prezliekať. Nemôžem si tu nechať veci. Chce to nejaký plán. Na vysťahovanie mi dali týždeň, len neviem kam to všetko dám. Žeby k rodičom? Zas budú mať otázky. To radšej nie. Nechám to zatiaľ tak a keď ma ten doktor vezme, tak sa opýtam či by o niečom nevedel. Papier vložím do obálky a vyjdem von z domu. Podídem k schránke a opíšem meno. Škoda, že tu nemá celé krstné meno. Takto môžem napísať na obálku iba pán X. Tanakar. No čo. Dúfam, že mu nebude divné, že tam nemá známku. Vbehnem zas do vnútra, zatvorím a zmením sa na kocúra. Tie zranenia mi dávajú zabrať. Nemal by som sa takto meniť keď nie som celkom v poriadku. Ale stojí to za ten risk. Skočím na posteľ a uvelebím sa doktorovi pri hlave a spokojne zaspím. Dúfam, že ma zamestná. Potrebujem tú prácu.


 

12 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kana~♥~ Kana~♥~ | Web | 29. června 2011 v 12:31 | Reagovat

sem ráda, že se z toho kocoura vyvinul chlapec. bylo by totiž divné, kdyby si veterinář něco začal s kocourem. to by k němu zvířátka asi ráda nechodila. kdyby zjistila, že žije s kocourem, ještě by si mysleli, že je zoofil xD

2 Shadow Shadow | Web | 29. června 2011 v 19:38 | Reagovat

Krásná povídka!
Souhlasim s Kanou,ještě,že je to kluk...

3 Rhea Rhea | 29. června 2011 v 21:57 | Reagovat

Moc hezké, tak to jsem zvědavá na celý příběh. Začíná to zajímavě. :-)

4 bacil bacil | 31. října 2011 v 18:38 | Reagovat

Zajímavé. Jsem zvědavá na pokračování :-D

5 frux frux | Web | 14. července 2012 v 18:28 | Reagovat

On je kocour? :-O Tak to je husté :-D On mu tu práci musí dat! Vždyť Toby je jako kocourek k pomilování :-) :-)

6 Karin Karin | 21. listopadu 2016 v 22:50 | Reagovat

Paráda jdu na další díl. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Layout by Luczaida.blog.cz