V. Kapitola

14. června 2011 v 14:55 | keishatko |  Kliatba
Teraz k tejto kapitolovke. Mňa fakt mrzí, že som nedala diel skôr, ale mala som skrat a nevedala som pokračovať. No aby ste rozumeli v hlave som to mala perfektne, ale nie a nie to napísať. Furt na tom bolo niečo zlé. Ale teraz som s tým spokojná, tak dúfam že aj vy. Užite si diel :D


Teraz alebo nikdy



Bruno

Ale som mu to pekne natrel. Bolo jasne na ňom vidieť, že sa mu páčim. Ale stále nechápem prečo sa tomu bráni. Však dlho odolávať nebude. Len počkaj.
"Nechcem vedieť kedy si vstával. Určite si pred zrkadlom strávil celé hodiny. Stálo ti to zato?" vyzvedá môj najlepší kamarát. Usmejem sa.
"Ty si nevidel ten jeho pohľad. Vyzliekal ma očami. Stálo zato vstávať o piatej ráno" sledujem ako na mňa šokovane Viki zazerá. On by nikdy nevstal tak skoro. Však do školy ho musí mamka vykopávať z postele. A to má ešte asi šesť budíkov rozložených okolo postele. Mňa zobudí len malé šuchnutie a on sa nezobudí keď mu niečo zvoní priamo do ucha.
"No? Chytil sa?" vyzvedá.
"Nie, ja to vôbec nechápem. Bolo na ňom vidieť, že by rád išiel. Prisahám. Videl som nadšenie v jeho očiach, keď som ho pozval do kina. Ale v sekunde jeho oči potemneli a on odmietol. Ako keby si zrazu na niečo spomenul a to mu v tom zabránilo." Všimnem si ako sa Viki nad tým zamyslí.
"Možno niečo na tom pravdy je. Stojí zato to trochu preskúmať. Možno ma nejaké strašné tajomstvo, ktoré nechce aby vyšlo na denné svetlo." Začne sa smiať. Trafím ho dobre mierenou ranou do pleca.
"Nesmej sa. Ja to myslím vážne. Niečoho sa bojí a ja zistím čoho" sledujem Vikiho ako pokrúti hlavou a otočí sa k tabuli.
Celý deň v škole nevenujem ničomu pozornosť. Ponuky na rande a lichôtky okázalé ignorujem. Stále mi vŕta v hlave Aaron. Nie je možné, aby sa mi za takú krátku dobu dostal pod kožu. Však ja na neho myslím neustále. Už si pripadám ako Viki keď rozpráva o tom svojom objekte. Celý sa rozžiari a zadíva sa niekam do blba. Je v tom až po uši. Prajem mu to. Len som zvedavý či ten druhý stojí za to. Konečne zazvoní poslednej hodine a ja sa chystám preč.
"Dnes s tebou nepôjdem dobre? Musím spraviť niekoľko vecí, vieš zajtra konečne uvidím Saula" vykríkne nadšene. Usmejem sa, ale ako to hovoril sledoval som Aarona a keďže Viki nepatrí medzi tých tichších, tak určite počul náš rozhovor. Viditeľne stuhol a pomaly sa k nám otočil. V jeho očiach sa odrážalo podráždenie a hnev. Čo mu zas preletelo pod nosom.
"Ty...Ty sa voláš Viki?" opýta sa Aaron. Viki sa na neho otočí a posmešne prikývne.
"Som a čo je teba do toho?" mňa snáď porazí. To sa musí zas správať ako totálny kretén? Aaron sa rozzúri a chytí Vikiho pod krkom. Fakt som nečakal takú rýchlosť.
"Tak ma dobre počúvaj "Viki". Saulovi dáš pokoj. On si zaslúži niekoho lepšieho ako si ty. Priblíž sa k nemu a budeš to ľutovať. Je ti to jasné?" zavrčí. Tak toto ma zaujíma.
"A ten niekto lepší máš byť akože ty? Nedaj sa vysmiať" nedá sa Viki. Sklamane pozerám na Aarona. Tak on už ma záujem o niekoho iného? Pri srdci ma pichne. Mohol som si to myslieť. Aaron pustí Vikiho, ale naďalej na neho zazerá. Keby sa tak bil o mňa.
"Si kretén. Saul je môj brat. Zlom mu srdce a ja tebe väzy. Rozumeli sme si?" čaká kým Viki prikývne a odíde. Tak on je jeho brat. Nechápem prečo sa mi tak uľavilo. Tak predsa mám len šancu. Pozriem na Vikiho. Stále sa díva Aaronovým smerom.
"Deje sa niečo?" opýtam sa.
"Áno. Keď som pozeral otcove veci, tak tam mal aj Aaronovú zložku a podľa nej býva sám. Žiadny brat tam nebol nahlásený. A Saul sa na Aarona vôbec nepodobá." Usmejem sa. Teraz sa bude Viki snažiť omnoho viac. Nebudem musieť ani vyťahovať naše dlhoročné priateľstvo aby mi niečo zistil. Stihnem ešte Vikimu zamávať a už ho niet. Pomalým krokom smerujem domov. Musím vymyslieť ďalšiu fázu môjho plánu ako zbaliť Aarona. Keď sa tak zamyslím má krásne meno.
"Ahoj cukríček. Nechceš sa pobaviť?" zaznie za mnou. Ignorujem a idem ďalej. Keby som sa mal otáčať za každou takou poznámkou tak mám vykrútený krk.
"Hej, hovorím na teba. Zato, že máš takú peknú riťku ti nedáva právo ma ignorovať. Budem na teba zlý." Začínam mať z toho zlý pocit. Pridám do kroku. Nepotrebujem aby ma tu niekto znásilnil. Počujem za sebou kroky a potom ma niekto surovo k sebe otočí. Pozerám do tváre nechutného muža, z ktorého tiahne alkohol a boh vie čo ešte. Mám čo robiť, aby som ho neovracal. Nahne sa ku mne a mňa ochromí ten nechutný smrad.
"Čo by si povedal keby sme sa spolu zabavili? Budem jemný" mám chuť sa začať hystericky smiať. Toto sa môže stať iba mne. Viki tu nie je a naokolo sa všetci tvária ako keby sme tu neboli. Fakt super. Ten chlap mi svojím stiskom zlomí zápästie. Musím niečo vymyslieť. Moje myšlienkové pochody prerušia ruky, ktoré ma objímu okolo pásu. Telo sa zozadu na mňa pritisne. Oči sa mi rozšíria hrôzou. Ten chlap tu má kamoša?
"Ahoj zlatko. Čo ťa tak zdržalo?" ozve sa mi pri uchu Aaronov hlas. Úľavou si vydýchnem a opriem sa o neho. Ďakujem tým hore, že mi ho zoslali. Sledujem ako opitý chlap na neho zazerá.
"Prišiel by som aj skôr, ale tento tu ma zdržuje" pokračujem v hre a kývnem na opilca. Ten zosilní stisk na mojej ruke a ja syknem od bolesti. To už Aaron chytí opilca za jeho ruku a donúti ho aby ma pustil.
"Počuj dedo, čo keby si si dal odpich?" povie Aaron. Opilec sa zarazí ale nevzdáva sa.
"Nejaký drzí nie? Ja som ho videl skôr, tak by si sa mohol otočiť a vrátiť sa odtiaľ, odkiaľ si prišiel a nás tu nechať nech sa zabavíme" na tvári ma tak nechutný výraz, že ma strasie. Aaron ma pustí a jednou ranou pošle k zemi toho opilca.
"Aby sme si rozumeli "dedko". Tento tu je môj. Ak sa k nemu priblížiš budeš prosiť, aby som to rýchlo ukončil. "Dedo" dopovie a otočí sa ku mne, aby to stvrdil úžasným bozkom. Keď ho ukončí musí ma držať, lebo mne nohy vypovedali službu. Zasnene na neho pozerám ako sa na mňa usmieva. Potom sa znovu otočí na ležiaceho opilca.
"Kapišto?" opýta sa. Opilec prikývne a snaží utiecť z jeho dosahu. V Aaronovom náručí sa spamätávam. Nikdy ma ešte takto nepobozkal. Tvrdo a vášnivo. Mám chuť si to zopakovať. Osoba mojich myšlienok sa na mňa pozrie.
"Si okej? Vieš keď si tak sexi oblečený, tak sa ani nečudujem, že je ťa treba zachraňovať" zasmeje sa. To ma prebudí s môjho zasnenia a vražedne na neho pozriem.
"Nikto sa ti neprosil" odpoviem mu a snažím hodiť výraz "zvládol by som to aj bez tvojej pomoci" snáď to vyšlo.
"Ja viem, ale keď som ho videl ako sa ťa dotýka, tak vo mne vrela krv. Keby ti skrivil len vlások na hlave, tak by som ho zabil." Ohromene na neho pozerám.
"Čože? Však si ma odmietol, tak prečo?" opýtam sa.
"Ja som ťa neodmietol. Len mi nevyhovel čas. Čo keby sme si vyrazili cez víkend. Vieš cez školu to nejde. Musím byť doma" uvedie všetko na pravú mieru. Usmejem sa na neho a kývnem.
"Víkend by bol fajn. Odprevadíš ma domov?" risknem to a dám mu ruky okolo krku. Na nič nečaká a dá mi krátku pusu. Rozbúši sa mi srdce. Nečakal som, že vďaka tomu opilcovi sa všetko obráti v môj prospech.
"Rád" odpovie a pustí ma zo svojho náručia. Je mi to ľúto ale nahradí to iný pocit, keď ma chytí za ruku a prepletie s ňou prsty. Som ako v siedmom nebi. Pomaly ho vediem tou najdlhšou cestou ku mne domov. Tento deň vyšiel vynikajúco.

Aaron

Vyjdem zo školy nabrúsený ako samotný diabol. Len nech skúsi niečo Saulovi spraviť a bude ľutovať, aby som bol premenený na pantera. Rád by som ho videl čo najďalej od svojho brata, ale toto si musí vyriešiť Saul. Nemám právo sa do toho miešať. Sadnem si najbližšiu lavičku a pozorujem okolie. Do západu slnka je času dosť. Nemusím sa ponáhľať. Zavriem oči a nechám slnko nech sa pasie na mojej tvári. Z polo spánku ma vyrušia hlasy. Otvorím oči a zbadám ako nejaký tulák obťažuje môjho nápadníka. Oproti nemu vyzerá Bruno, tak zraniteľne. Začínam vidieť na červeno. Hnev sa vo mne hromadí ako po zásahu bleskom. Nikto nemá právo dotýkať sa môjho Bruna. "Môjho?" odkedy je môj? Zamyslím sa. Nebolo by zlé keby som mu dal šancu. Len musím zmeniť čas nášho rande. Rýchlo sa zdvihnem a idem za ním. Nemôžem dopustiť, aby mu niekto ublížil. Opatrne ho zozadu objímem a začnem hrať svoju hru. Hneď sa chytí. Je cítiť ako sa mu napäté telo uvoľnilo, keď spoznal môj hlas. Knokautujem dedulu a v návale adrenalínu tvrdo pobozkám Bruna. Ten mi v náruči zvláčnie. Doriešim to s dedkom a znova sa otočím na Bruna.
"Si okej? Vieš keď si tak sexi oblečený, tak sa ani nečudujem že je ťa treba zachraňovať" zasmejem sa, nemohol som si to odpustiť a trochu si do neho rypnúť. Sledujem ako sa schopí a pozrie na mňa.
"Nikto sa ti neprosil" odpovie mi a kukne na mňa s takým divným výrazom v očiach. On si snáď myslí, že mu uverím, že by to zvládol sám. Nechám ho v tom.
"Ja viem, ale keď som ho videl tak vo mne skypela krv. Keby ti skrivil len vlások na hlave, tak by som ho zabil" rozhodnem sa pre úprimnosť a čakám čo to s ním spraví. Na jeho reakciu nečakám dlho. Je ohromený.
"Čože? Však si ma odmietol, tak prečo?" opýta sa. Prišla moja šanca. Teraz alebo nikdy.
"Ja som ťa neodmietol. Len mi nevyhovel čas. Čo keby sme si vyrazili cez víkend. Vieš cez školu to nejde. Musím byť doma" nemusí vedieť všetko. Dúfam, že mu to bude stačiť. Bude. Usmeje sa a kývne.
"Víkend by bol fajn. Odprevadíš ma domov?" opýta sa a dá mi ruky okolo krku. Na to že je tak malý mu to ide dobre. Nastaví tvár. Vyhoviem mu a dám mu pusu. V hlave mi vybuchne milión hviezdičiek. Má tak sladké pery.
"Rád" poviem a pustím ho nerád zo svojho zovretia. Telesný kontakt však nepreruším, lebo si s ním prepletiem prsty. Verím tomu, že pôjdeme tou najdlhšou cestou. A mne to vôbec nevadí.


 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Mio Mio | Web | 14. června 2011 v 15:22 | Reagovat

ˇok tak když tě něco napadne dej mi vědět :-D

2 Kana~♥~ Kana~♥~ | Web | 14. června 2011 v 16:46 | Reagovat

nádhera, sem zvědavá, jak dopadnou tamti dva =)

3 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 15. června 2011 v 16:35 | Reagovat

Hej, hej! Sakra, mamčo, ty mně jednou zabiješ těma svýma povídkama (nosebleedovké akce a tak... xD) Hej, a ještě aby mu to vadilo! xD (hovado zvrácené... čímž je mi vlastně nejsympatičtější, haha!)

4 Shadow Shadow | Web | 16. června 2011 v 17:12 | Reagovat

Spřátelíš?

5 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 18. června 2011 v 16:08 | Reagovat

saaakra, zlato, mě asi trefí. Jako, víš že já a Dr. Zloun jsme hovada, že? No, tak včera jsem úspěšně zapomněla heslo ke skypu, ... takže mám nový účet, haha. No, takže potřebuju, aby sis mě našla ještě jednou, je to ta přezdívka, u které není uvedeno město, kde bydlím... jó, hlava děravá...

6 naruto109 naruto109 | Web | 18. června 2011 v 16:28 | Reagovat

ahoj u me je bleskovka jenom pro cleny clubu tak budu rada kdyz se zapojis:-)nebo se aspon juknes na muj blog:-) ;-)

7 Mio Mio | Web | 20. června 2011 v 6:59 | Reagovat

ne nemáš mě spřátelenou ale klidně se spřátelím :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Layout by Luczaida.blog.cz