VI. Kapitola

25. června 2011 v 23:53 | keishatko |  Kliatba

Riešenie???



Aaron,

Som za teba rád. Je dobré, že si počúvol moju radu a dal mu šancu. Len si dávaj pozor, aby si sa neprezradil. Ja som sa rozhodol, že na tú stretávku s Vikim predsa len nepôjdem. Viem, že nesúhlasíš, ale ako mu mám vysvetliť, že cez deň von nemôžem? Určite sa neuspokojí s tým, že budeme spolu len v noci a on chodí ešte do školy, takže musí spať. Nebudeme mať na seba vôbec čas. Radšej to skončiť skôr ako sa niečo začalo. Aj keď pre mňa je už možno neskoro. Čo myslíš? Snáď to Viki pochopí a nebude ma vyhľadávať. Jedlo máš nachystané, tak si ho nezabudni zobrať a peniaze máš na poličke s kľúčami. Prajem ti pekný deň. Mám ťa rád a dávaj si na seba pozor.

"To je hlupáčik." Chápem prečo sa s ním nechce stretnúť, a je mi ho hrozne ľúto. Má pravdu po večeroch sa veľmi stretávať nemôžu. Hlavne keď teraz začal nový rok.
"Ach Saul. Osud sa s nami hnusne zahráva. Čo myslíš koľko dní šťastia ostáva mne? Raz bude chcieť aj Bruno, aby som sa mu večer venoval." Juknem na hodiny.
"No už je čas ísť do školy. Jáj už sa teším na miláčika" na tvári sa mi usadí úsmev. Hodím do tašky jedlo a peniaze čo mi Saul prichystal a idem smer škola. Prechádzam okolo minipotravín, keď ma niekto stiahne do uličky. Na sekundu stuhnem, ale hneď sa schopím a snažím sa vyslobodiť.
"Ari to som ja! Chcel som si ťa na chvíľku ukradnúť a venovať ti zopár mojich vzácnych minút. Čo povieš?" zašepká mi môj Bruno do ucha. Drží ma okolo krku a visí na mne celou svojou váhou. Objímem ho okolo pásu a chytím ho za jeho rozkošný zadoček, aby som si ho v náručí udržal. Trochu mu ho stisnem a pritianem ho k svojej prebudenej erekcií. Nádherne mi vzdychne do ucha. Ústami vyhľadám tie jeho a ponoríme sa do dlhého vášnivého bozku. Keby mi nechýbal vzduch, tak jeho pery ani neopustím.
"Nesmieš ma takto desiť Bruno. To nebolo vtipné. Mohol som ti ublížiť a to by som nerád" poviem mu do úst a znova ich ukoristím pre bozk. Jazykom si vynútim vstup, ktorý mi umožní a zastená. Bože ja toho chalana žeriem. V jeho ústach prebieha náš boj jazykov. Moja erekcia je nechutne tvrdá a moje bermudy sú mi hrozne tesne. Pritiahnem si Bruna ešte bližšie k sebe a naše erekcie sa stretnú. Zatmie sa mi pred očami. Začnem sa pohybovať proti Brunovi. Je to neopísateľný pocit.
"Ari, keď budeš pokračovať tak sa urobím" vydýchne mi medzi bozkami.
"A to vadí? Si tak nádherne vzrušujúci" odpoviem mu a neprestávam trieť. Už len chvíľu.
"Ari, budeme špinavý a to musíme ísť do školy" oznámi mi skutočnosť. Moje mozgové závity začnú pracovať na plné obrátky. Domov sa vrátiť nestihnem, ale toto ukončiť nechcem. Čo nám ostáva?
"Mám nápad" poviem a jednou rukou mu siahnem na zapínanie nohavíc. Rozopnem ich a trochu mu ich aj so spodkami stiahnem. Jeho penis je horúci a vlhký. Nebude to trvať dlho.
"Sprav to isté pre mňa." Cítim ako mi nemotorne rozviaže bermudy, ktoré mi hneď spadnú ku členkom . Trenky mi stiahne len tak tak. Svojimi prstíkmi mi obopne moju pýchu.
"Je tak veľký a horúci." Šepká a vzdychá. Keby mi niekto pred pár dňami povedal, že budem v nejakej zašitej uličke masturbovať s tým najchutnejším a najdrzejším chalanom, tak sa mu vysmejem. Rukou chytím oba naše penisy a začnem ich trieť. Je to trochu ťažké, keďže jednou rukou si Bruna pridržiavam. Ale keď cítim jeho kamaráta, tak mi rozum sťahuje rolety a dych sa mi kráti.
"Aaari...už nemôžem...už budem.." to mi nemusí ani hovoriť. Sám mám na mále.
"Moooje meno...povedz ho keď vyvrcholíš. Chcem ho počuť s tvojich pier" požiadam ho. Bruno sa vystrie ako luk a vykríkne moje meno. To stačí aby ma zasiahla vlna orgazmu.
"Bbbruno" zastenám medzi stisnutými zubami. Miláčik si oprie o mňa hlavu a vydýchava orgazmus.
"Si blázon vieš o tom?" povie a začne sa smiať. Pridám sa k nemu.
"To máš na svedomí ty. Kazíš ma" vrátim mu to. Položím ho pomaly na zem a z vrecka vytiahnem servítky, s ktorými sa utrieme. Upravíme sa a ruka v ruke vykročíme z uličky, obaja vyškerený a uspokojený.
"Čo vy hrdličky. Kde ste tak dlho? Čakám tu celú večnosť" privíta nás Viki, ktorý stojí pri školskej bráne. Hneď ako ho zbadám si spomeniem, že som mu chcel niečo povedať.
"Trochu sme sa zdržali no a?" odpovie mu Bruno, ktorý je stále mierne ružový. Viki sa len uškrnie a ide do školy. Keď vstúpime do triedy všetci stíchnu. Nevšímam si ich s Brunom idem k našim miestam. Láska mi sadne na lavicu a vyžiada si bozk. Jeden mu dám a otočím sa na Vikiho. Skôr ako stihnem niečo povedať sa ozve niekto za mnou.
"Tak je vidieť, že ani ty si neodolal našej triednej kurvičke, že? Vieš že je diablik v posteli?" Viki sa vymrští so stoličky, ale stačí jeden môj pohľad a posadí sa späť. Vidieť na ňom, že je zvedaví čo s tým mienim spraviť. Kuknem na lásku. Je bledý, pohľad sklopený a trasie sa. Kto vie či od hnevu či poníženia.
"A to vieš odkiaľ, hm?" opýtam sa a konečne sa pozriem na šialenca, ktorý si dovolil niečo také povedať. Je tak vysoký asi ako ja. Blond vlasy na krátko ostrihané a trochu namakaný. Možno si myslí, že sa ho zľaknem. Má smolu.
"Odkiaľ asi? Roztiahne nohy vždy, keď sa mi zažiada" povie posmešne a pristúpi k Brunovi. Zdvihne ruku, že ho pohladí po stehne, ale tá už k nemu nepríde. Vykrútim mu ju za chrbát a chytím ho za gule.
"Vieš vyzeráš docela sladko. Čo povieš, nechám Bruna a pretiahnem tú tvoju riťku. Nebudeš sklamaný" poviem mu dosť blízko jeho ucha a stisnem mu jeho penis, ktorý sa začne prebúdzať k životu. Je mi z neho za vracanie.
"Ahh...obyčajne bývam seme ja, ale kvôli tebe by som sa nechal prehovoriť" odpovie mi a chytí ma za ruku, ktorou ho držím a začne ňou pohybovať hore a dolu. Zdvihne sa mi žalúdok. Vôbec ho nezaujíma že nás sleduje celá trieda. Ale mne to vyhovuje. Pustím ho tak, že pristane roztiahnutý na zemi. Prekvapene na mňa pozrie.
"A potom, že kto je tu kurva, že?" pohŕdavý tón sa v mojom hlase nedá prepočuť. Celá trieda sa začne smiať. Chalan sa v sekunde zdvihne a celý červený vystrelí z triedy. Otočím sa na Bruna. Je celý vysmiaty a oči mu žiaria šťastím. Natlačím sa medzi jeho nohy a nechám sa objať.
"Ďakujem. To čo hovoril nie je pravda. Odmietol som ho a zosmiešnil, tak sa mi chce pomstiť" začne mi vysvetľovať. Otriem sa nosom o jeho líce a pevne ho objímem.
"Neboj sa. Tvoj princ ťa ochráni" pošepkám mu a dám mu pusu. Zazvoní prvý krát. Ešte dvakrát a začne hodina. Musím hovoriť s Vikim. Znovu sa na neho otočím. Ten sa ešte furt smeje.
"Ehm ehm...Viki potrebujem ti niečo povedať. Ide o Saula" hneď ako poviem bratove meno mám Vikiho plnú pozornosť.
"Dúfam, že sa mu niečo nestalo" opýta sa v rýchlosti. Pokrútim hlavou a smutne na neho pozriem.
"Saul na stretnutie nepríde..." začnem.
"Prišlo mu do toho niečo? Tak sa stretneme iný deň. Stačí povedať kedy" nenechá ma dohovoriť.
"Nechápeš. On nepríde. Nikdy. Nechce sa s tebou stretnúť. Rozumieš?" poviem a sledujem ako jeho oči pohasnú.
"Ale prečo? Myslel som si, že sa v mojej prítomnosti cíti dobre. Nechcel som nič, len sa prejsť a pozhovárať" jeho hlas je smutný až to láme srdce.
"Dobre vieš, že by to neskončilo iba tým a Saul je zraniteľný a bojí sa. Nechce riskovať sklamanie" poviem mu čiastočnú pravdu.
"Prečo si myslí, že by som ho sklamal? Však ja som sa do neho stihol zamilovať. Prečo nám nedá šancu?" rozmýšľam čo by som pre nich mohol spraviť. Chcem aby bol Saul šťastný a Viki vyzerá ako prima chalan. Otočím sa na Bruna, ktorý smutne pozerá na svojho kamaráta.
"Láska, myslí to Viki vážne? Rád by som mu pomohol, ale nechcem riskovať Saulove zlomené srdce."
"Môžem ti tu odprisahať, že takto som ho ešte nevidel. On toho Saula fakt miluje. Daj mu šancu nech to dokáže" poprosí ma. Tým jeho nádherným očkám neviem odolať. Povzdychnem si.
"Pozri sa Viki. Saul ma vzácnu chorobu. Nemôže vychádzať cez deň von. Slnko by ho spálilo. Preto s tebou cez deň nemôže tráviť čas a k nám do domu ťa nepustí. Musíš sa uspokojiť iba s časom, čo budete mať večer. Ale Saul nechce, aby si bol unavený do školy. Takže si to nejako rozmysli a vymysli niečo čo bude vyhovovať obom. Ale nech je to rozumné, inak ťa pošle kade ľahšie." Sám sa divím akú historku som dokázal za takú krátku chvíľu vymyslieť. Viki ma otvorené ústa a pozerá na mňa ako tele na nové vráta.
"Tak preto chcel aby sme sa stretli večer. Už to chápem. Neboj ja na niečo prídem. Nenechám si šťastie ujsť pomedzi prsty." Oči mu znova žiaria. Som rád, že to zobral takto. Len dúfam, že nebudem ľutovať svoje slová.

Bruno

Zazvoní druhý krát. Vynútim si Ariho pozornosť a začnem ho bozkávať. Jeho jazyk ma oberá o dych. On vie božsky bozkávať. V tej uličke som chcel iba pár bozkov, ale dostal som bonus navyše. Ari je samé prekvapenie. Som sa bál, že uverí Mikymu a odsúdi ma. Aké bolo moje prekvapenie, keď ho ztrapnil pred celou triedou a neuveril mu jediné slovo. Srdce mi ide z hrude vyskočiť, tak som šťastný. Možno predsa bude ten pravý on.
"Zlatko už bude hodina tak hybaj si sadnúť na svoje miesto" povie mi Ari a zloží ma zo svojej lavice. Je hrozne silný. Ako keby som nič nevážil. Nafúknem hravo líca.
"Ty ma nemáš rád, keď ma od seba odháňaš" založím si ruky na hrudi a odvrátim sa od neho. Ari ma objíme zozadu okolo pásu a začne mi krk zasypávať drobnými bozkami. Slastne privriem oči a nakloním hlavu tak, aby mal lepší prístup k mojim citlivým miestam. Mám čo robiť, aby som nezačal vzdychať.
"Zlatíčko, nesmieš sa durdiť. Ja ťa mám určite rád, ale chcem sa niečo aj naučiť. Hybaj si sadnúť a už nekecaj." Otočí ma tvárou k sebe a dá mi posledný mľaskavý bozk. Sadnem si v momente, keď so zazvonením vojde do triedy mračiaci Miky aj s našim profesorom matematiky. Deň mi nemôže nič pokaziť, keď bude pri mne Ari. Pozriem sa na Vikiho. Je zamyslený a pochybujem, že dáva pozor. Snáď niečo vymyslí, aby mohol byť so Saulom.


 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kana~♥~ Kana~♥~ | Web | 26. června 2011 v 11:20 | Reagovat

sem zvědavá, jak to vymyslí. a pevně doufám, že na něco přijde, protože i Saul by měl být šťastný, no ne ;)

2 Satiras Satiras | 5. července 2011 v 11:42 | Reagovat

Těším se na pokračování. Doufám, že další díl bude už o Vikim a Saulovi :D Jsem zvědaqvá co Viki vymyslí, ale určitě si tuhle šanci nenechá ujít :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Layout by Luczaida.blog.cz