Zistenie

27. června 2011 v 21:40 | janio |  Jednorázovky
Tak jo...táto jednorázovka je od niekoho iného. Ja som tak dobrá duša, že ju môže uverejniť na mojom blogu. Na začiatočníka je docela dobrá. Čo som sa sama čudovala. Tak poprosím napíšte svoj názor, či má pokračovať, alebo toho nechať. Hor sa do toho!!!
Len tak mimichodom, snažila som sa opraviť chyby, ale v polovici ma to omrzelo a nechala som to tak. Prosím nehnevajte sa, ale dnes nemám svoj deň, keby to boli nejaké hrozné chyby, tak to neskôr opravím.


Zistenie


Ako každý školský deň sedím uprostred chodby na "mojej" lavičke a sledujem rozruch, ktorý tam vládne . Na jednej strane prosíka študentka profesora o lepšiu známku, na druhej kope jeden prvák do automatu na kolu a snaží sa odtiaľ dostať aspoň peniaze čo do neho vložil (nie je prvý a viem, že peniaze sa mu nevrátia) a v diaľke počujem hádku ktorá podľa rozruchu, ktorý je okolo nej vyústi do bitky. Nevidím tam, tak sa pomaly zdvihnem a idem sa na to pozrieť. Už vidím toho kto kričí. Chlap ako hora, len o niečo menší ako ja. Ak ma pamäť neklame je to miestny bitkár Detox, ktorého sa bojí väčšina školy (ja nie som väčšina). Druhého zatiaľ nevidím, lebo je obkolesený v tesnej blízkosti ľuďmi a všetci na neho pozerajú. Pristúpim bližšie a vidím chalana útlej postavy, že by som normálne tipoval, že ani na prednom sedadle v aute nemôže sedieť. Jeho oblečenie je špinavé a potrhané. Evidentne ďalší cieľ Detoxa. Prederiem sa davom dopredu až k obom a chvíľu počúvam Detox ako nadáva na trpaslíka, že ako sa ho dovolil vôbec dotknúť. Je evidentné, že trpaslík je pravidelne týraný. Spravím krok dopredu, čím sa ocitnem rovno medzi nimi. Detoxa to vyviedlo z rovnováhy až stratil reč a prekvapene pozeral na mňa. Toto mu vydržalo asi 2 sekundy a začal si ma premeriavať. Očividne ho k tomu prinútil môj vyše dvoj metrový vzrast. Nebol som žiadne tintítko ani čo sa týka šírky. Po pár sekundách prezerania pristúpil ku mne až sme boli hruď na hrudi. Napľul mi rovno do tváre. Poviem vám to úprimne " toto nemal robiť". On zvolil ako prvý úder pľuvanec, ale ja som ako prvý úder zasadil päsť rovno pod rebrá (vedel som že sa na mňa zosype celá jeho skupina, ale už som sa nudil). Keďže som na neho mal ťažké srdce, potom čo zmlátil aj zopár mojich kamošov, tak som mu zasadil ešte kolenačku rovno do tváre keď padal. Čo sa dialo ďalej som, ale vôbec nečakal. Celá jeho skupina sa k nemu vrhla zdvihli ho a začali utekať. Bolo vtipné pozerať na šesť chalanov ako funia, keď ho odnášajú a div že im dva krát nespadne na zem. Mňa ale zaujímala len jedna vec "ako očistím tú krvavú šmuhu na kolene". Otočil som sa na trpaslíka a spýtal som sa ho na meno. Bol tak vystrašený, že až na tretí pokus som mu rozumel. Volal sa Voito. Konečne sa vystrel a už mi nepripadal až taký malý. Na zemi som si všimol rozdupaný doma pripravovanú desiatu (aspoň pre mňa by to bola desiata ale pre Voita to možno bolo jedlo na celý deň). Rozruch už ustál a ľudia sa začali pomaly rozchádzať. Voita som chytil za rameno a potiahol som ho smerom k "mojej" lavičke. Sadol som si a jemu som naznačil nech si sadne tiež. S pod lavičky som vytiahol svoj čierny ruksak. Najprv si nechcel sadnúť, ale keď som sa na neho zle pozrel jeho zadok dopadol rýchlosťou svetla na lavičku. Chvíľu som sa hrabal v bordeli, ktorý som mal v taške a vytiahol som odtiaľ čerstvú bagetu a fľašu čistej vody (každý mi hovorí, že čistou vodou sa polievajú kvetiny, ale ja som si na ňu nikdy nedal dopustiť). Podal som mu už rozbalenú bagetu zo slovami "aj tak by sa mi pokazila v taške" . Neviem prečo, ale niečím ma tento chlapec zaujal a chcel som sa o ňom dozvedieť niečo viac. Pomaly si odhrýzol z bagety a zaiste mu chutila. Pokúsil som sa nadviazať rozhovor.
"Ahoj ja som Meg. Prečo ťa chcel zbiť? "(toto som pravdaže približne vedel, ale aj tak som bol zvedavý).
Pozrel na mňa a zase sa začal triasť od strachu. Asi toto nie je téma, o ktorej by chcel teraz hovoriť tak som to skúsil znova.
"Odkiaľ si?" Pri tom som mu ešte podal pohár z vodou (normálne som bol prekvapený čo v tom bordeli v taške nájdem a dúfal som že bol čistý).
Chytil si pohár a pozeral sa na kvapku čo stekala po pohári až keď mu padla na ruku pomaly z neho vyliezlo názov mestečka asi dvadsať minút autom od školy. Ja som býval iba päť minút peši, ale aj tak som mu zaklamal, že to mám cestou a môžem ho odviesť autom. Pozrel sa smerom ku východu a znova sa celý roztriasol a hneď ako som sa tam pozrel som pochopil. Detox zo svojou partou už na nás čakali. Nemal som najmenšiu chuť doma vyhadzovať ďalšie potrhané oblečenie po boji, tak som chytil Voita a potiahol som ho na schodisko smerujúce do garáže. Zišli sme do nej a po chvíľke obzerania som našiel miesto, kde som asi tri dni dozadu zaparkoval. Bolo to strážené parkovisko a pre študentov a učiteľov tejto školy zadarmo, tak som to dosť často využíval, keďže pred domom mi už niekoľko krát pichli. Prišiel som k autu a Voitovi som potichu povedal, že keď nechce aby som ho odviezol, tak stále môže ísť hlavným vchodom. Zachytil som zadné dvere, ktoré si začal otvárať a ukázal som mu na miesto pri vodičovi. Váhavo si obišiel celé auto a celý nesvoj si sadol na predné sedadlo. Zasadol som za volant, nastavil som si sedadlo a začal som loviť z vačku zväzok kľúčov. Chvíľku si ma obzeral ako otváram asi päť ukrytých zámkov a konečne štartujem. Bol tak vystrašený a napnutý, že keby som na neho napol tetivu, dokázal by som z neho vystreliť zopár šípov. Rádio som stíšil skôr ako začalo hrať, lebo mám v obľube počúvať hudbu dosť nahlas a nechcel som ho vystrašiť ešte viac ako bol. Jak sme sa vzďaľovali od školy bolo na ňom vidieť, že už sa upokojil a aj uvoľnil.
"Ďakujem" (zamrmlal si pod nos).
"Prosím? Nepočul som" (viem že som hnusný, ale chcel som aby začal normálne hovoriť a nie si mrmlať popod nos).
"ĎAKUJEM" (mal silný hlas aj keď sa mu stále triasol).
"Už si o to dlhšie koledoval. Nebude ti vadiť otvorené okno? Trocha sa potím." (a potajme som si do auta nastriekal voňavku, lebo bolo evidentné že oblečenie už dlhšie nepral a ani sa moc často neumýval).
"Čerstvý vzduch mi nevadí." (pozrel sa na mňa a konečne som ho videl sa usmiať).
Za prvých desať minút cesty som vyzistil, že je to úplný opak mňa. Čistý jednotkár, nemá kamarátov, nikdy sa nebije, doučuje v krúžkoch a má štipendium. Takého syna by moja matka brala hneď. Ale ona má bitkára čo prechádza školou len na dobré slovo. Keď som sa ho spýtal na rodinu tak mlčal. Najprv som nevedel prečo ale keď sme k nemu dorazili hneď som pochopil. Bol to starý rodinný dom, z opadanou omietkou, veľkou dierou v streche a na jednej strane ohorenou stenou. V ňom asi pred rokom uhorela celá rodina okrem jedného chlapca, ktorý bol v tom čase v škole. Už vtedy to bola chudobná rodina, takže chlapec zdedil iba dlhy a samotu. Mal osemnásť, takže už ostal bývať sám. Dal som mu aj poslednú bagetu čo som mal a fľašu z vodou a odišiel som. Cestou som si zbehol kúpiť fľašu z minerálkou (ktorú som vylial a fľašu som napustil čistou vodou) a tri bagety (bol som hladný ako pes). Po dlhej dobe som zaparkoval rovno pred domom. Vošiel som ako vždy zadným vchodom a vyštveral som sa po schodoch na šieste poschodie. (schody som nemal nikdy rád, ale aspoň ma udržiavali v kondičke). Moje desať centimetrové pancierové dvere nešlo prehliadnuť. Vytiahol som kľúč ako od trezoru a pomaly som ich otvoril. Vyvalil som sa na gauči, zapol notebook a spustil som si jedno LoL-ko. Po naozaj nevydarenej hre som ho vypol a sadol som k pracovnému stolu, zobral skrutkovač a začal rozoberať jeden počítač. O počítačoch som vedel viac ako polovica mojej školy dokopy. Tento mal odpálený zdroj a dalo mi prácu asi päť minút ho vymeniť a počítač v pohode nabehol. Toto mi zarába na tento byt, bez toho aby som z neho musel vypadnúť. Dnes už som nemal na nič chuť, tak som si ľahol na gauč. Zobudil som sa na hlasné pípanie môjho budíku. Vypol som ho jedným presne miereným úderom a spal som ďalej. Takto sa to opakovalo ešte tri krát než som sa naozaj zobudil. Mal som desať minút na pripravenie a cestu do školy. Išiel som autom takže som stíhal (len tak tak). Bežal som do triedy, keďže na chodbe už neboli ľudia, tak hodina už očividne začala. Doslova som vyrazil dvere do triedy a zistil som že je prázdna. Chvíľka ticha a potom som hlasne zanadával. Uvedomil som si že je sobota. Išiel som k automatom že si kúpim horálku a pôjdem domov, keď som si všimol ako v jednej triede sa niečo deje. Povedal som si "keď už som sa trepal do školy tak sa tam kuknem". Bola to trieda do polovice naplnená ľuďmi čo prepadávajú, ale nechcú prepadnúť. Na moje prekvapenie pri tabuli vysvetľoval Voito. Nevšimol si ma, tak som sa potichu posadil a počúval som. Viem že to bola látka čo sme sa učili ešte minulý rok, ale nemal som ani obraz ani zvuk. "Asi by som sa mal začať učiť bo určite nespravím maturitu" som si zamrmlal popod nos. Za dve hodiny čo vysvetľoval som sa na nič nechytal. Preto som asi poslednú pol hodinu prespal a zobudil som sa keď do mňa Voito štuchal, že už skončil a musí zamknúť triedu. Počas tých desať minút čo som mal ráno na vychystanie som si do tašky namiesto bordelu zabalil zopár riflí a košieľ čo mi už nepadnú. Podal som mu plnú igelitku oblečenia a ponúkol som mu zase odvoz domov. Súhlasil. Tento raz som vyzistil že nepočúva hudbu (lebo nemá z čoho), filmy tak isto, knižky pozná len tie čo dostal v škole. Ponúkol som sa mu že mu vo voľnom čase môžem trochu zrekonštruovať barák (nehorázne moc ma bavila takáto práca a videl som aj príležitosť sa niečo naučiť bez toho, aby na mňa nahučali, ak to nespravím najlepšie). Nesúhlasil, ale keď som mu povedal, že sa to chcem naučiť a jemu by sa to tiež zišlo vedieť tak z desať minútovým prehováraním súhlasil. Pred domom mal miesto na zaparkovanie auta, tak som tam zastavil a poobzeral som si dom zo všetkých strán. Bol to obrovský dvoj poschodový barák, a tipoval som tomu tak šesť izieb na každom poschodí. Záhrada bola obrovská a celá zarastená burinou. Bola o veľkosti menšieho pola. Voito si asi ani neuvedomoval akú cenu má jeho pozemok z domom keby boli v dobrom stave. Za to by si obstaral menší domček a do konca života by mal zaplatené všetky náklady a na pár rokov by nemusel ani hnúť prstom. Pustil ma dnu a obzeral som si steny celé zanesené od sadzí. Na zemi sa rozprestierali originál drevené parkety. Boli zošúchané ale nič čo by nespravilo trocha laku. Žiadny nábytok, stoly, stoličky spotrebiče, …. proste okrem jednej postele a nočného stolíku tam nič nebolo. Na chvíľu som si odbehol zavolať von kamošovi čo práve menil nábytok, či už starý vyhodil. Našťastie mu ešte zopár vecí zostalo a po asi desiatich telefonátoch som mal nábytok pre celý dom pračku, chladničku z mrazničkou a starú mikrovlnu rúru. Došiel som dnu a všimol som si na zemi dvere do pivnice. Pomaly som zišiel dole. Bola to pivnica bez okien ktorá sa rozprestierala pod celím domom. Svetlo tam nebolo takže som si to tam moc neobzrel ale videl som náradie zapadnuté prachom a jeden tesársky stôl. Voito od nášho príchodu stál v strede jednej izby bez pohnutia a bolo evidentné že je nervózny. Prišiel som k nemu zo slovami "Začneme najprv z vnútrajškom". Vnútri nebolo veľa práce. Stačilo zašpárať zopár dier, zoškriabať starú farbu zo sadzou a namaľovať. Doma mi schol dvadsať litrový kýbeľ z bielou farbou a sadra bola dosť lacná. Som to odhadoval na desať eur za sadru. Povedal som mu nech vyprace dve izby a zajtra sa do nich pustíme. Voda mu našťastie tiekla a mal takú sprchu ako bývava v šatniach. Nevidel som žiadny šampón ani len obyčajné mydlo. Okolo obedu som od neho odišiel a išiel som kúpiť sadru a ešte jednu štetku na farbu. Keď som odchádzal z obchodu som si na niečo spomenul a na päť minút som zase v ňom zmizol a vyšiel som ešte z jednou plnou taškou. Došiel som domov a zapol som si jednu hru LoL-ka a ďalej som sa venoval počítačom. K večeru som si dal do auta ešte náradie na ráno, hlavne dve špachtle, kýbeľ, štetku a zopár drobností aby ma zajtra nič neprekvapilo (ale ako sa poznám niečo som určite zabudol). Naložil som farbu do auta aby som sa ráno nemusel naháňať. Vedel som že Voito má ráno zase doučovanie a keďže som sa chcel niečo naučiť som si zabalil aj pero a notes(musel som ich utrieť od prachu aby to vyzeralo že ich v škole naozaj používam). Nahádzal som ešte zopár posledných vecí do auta a išiel som spať. Pustil som si hudbu a nastavil aby sa o hodinu vypla. Pamätám si prvé dve pesničky a potom už zvonenie budíka. Opakovalo sa to čo každé ráno a konečne po hodine som vstal (kvôli tomuto mám nastavených asi desať budíkov na každé ráno) a vydal som sa na cestu do školy. Teplomer na balkóne ukazoval desať stupňov ale mne nerobilo problém ísť do školy len v košeli a kraťasoch. Dorazil som zase na poslednú chvíľu a sadol som si úplne vzadu do lavice a písal som si poznámky k veciam čo som vôbec nerozumel (keď už sa nič nenaučím aspoň to použijem ako argument že som sa snažil). Voito mal na sebe oblečenie čo som mu doniesol. Bolo vidieť že si ho upravil na svoju veľkosť ale bolo to lepšie ako to čo mal doteraz. Tento raz si ma všimol a neustále sa pozeral mojim smerom, akoby čakal že niečo spravím. Asi som ho sklamal keď som celé dve hodiny ticho sedel v zadnej lavici. Po hodine som si sadol úplne dopredu a čakal som kým uprace triedu. Cestu k autu už poznal naspamäť a išiel popredu čo ma tešilo lebo doteraz sa iba krčil za mojim chrbtom. Cesta bola samá zápcha, takže sme išli skoro hodinu. Na začiatku cesty bol trochu nervózny keď ma videl nadávať na každé auto čo blokovalo cestu ale neskôr sa už osmelil a zanadával si so mnou. U neho som otvoril kufor a pomaly sme všetko vynosili dnu. Potom som ešte vytiahol z pod sedadiel tašku a odišiel som do kúpeľne. Došiel za mnou a videl ako vykladám základné prípravky na umývanie a pranie (ja by som si v ruke nevedel nikdy vyprať). Voito sa tvár rozžiarila ako vianočný stromček. Obzrel som si izbu ktorou som chcel začať a prezliekol som sa do montérok. Voito stál v izbe a evidentne ho to zaujalo (to som si ja ale nevšimol). Podal som mu škrabku a začali som mu vysvetľovať ako dáme dole starú farbu. Hneď som zistil prvú vec čo som zabudol (rozprašovač na vodu aby sme navlhčili starú farbu). Vyriešili sme to tak že z kýbľa sme špliechali vodu na stenu a postupne sme zoškriabali farbu v celej izbe. Kým uschne stena tak sme sa pustili do druhej izby. Boli už dve hodiny po obede a mne už začal byť pomaly dosť veľký hlad. Sadol som si na zem a vytiahol som zelený obrus, bochník chleba, paštétu, klobásu a samozrejme nechýbala čistá voda. Naznačil som Voitovi že sa ide jesť. Sadol si ku mne. Odkrojil som mu kus chlebu, podal som mu ho spolu z jednou klobásou a ešte som s tašky vylovil horčicu. Mne každý hovorí že jedlo vo mne doslova mizne ale u Voita som ani nevidel či kuše. Pri rýchlosti akou zmizla klobása a polka chlebu som mal pocit že to zhltol v jednom kuse. Podal som mu vodu nech sa napije ale on odmietol a na chvíľu odbehol a došiel z fľašou čo som mu dal prvý deň. Mal v nej čistú vodu, napil sa a usmial sa ma mňa.
Úsmev som mu opätoval a pokračoval som v dojedaní chleba. Po obede som mu dal do ruky štetku a povedal nech namaľuje všetko kde je rovná stena a ja som si namiešal sadru a začal som zapĺňať všetky diery. Po niekoľkých hodinách bola konečne prvá vrstva v oboch miestnostiach hotová a druhú som maľoval už aj ja takže sme to mali za okamžik. Na dnes mi už stačilo tak som si sadol, zase som sa prehrabal v ruksaku a hodil som po Voitovi uterák nech sa ide osprchovať. Keď už sa asi pol hodinu neukázal tak mi to bolo divné a išiel som kuknúť či sa mu niečo nestalo. Otvoril som dvere do kúpeľne a uvidel som ho ako stojí chrbtom ku mne v sprcha a po chrbte mu steká šampón. Bol bieli ako stena a jeho hnedé vlasy sa zrazu zmenili na čistého blonďáka. Postavou pripomínal skôr atléta a bolo evidentné že pravidelne cvičí (alebo aspoň robí prácu pri ktorej si zamaká) Čo ma nenapadlo je že má na stene pred sebou zrkadlo a že o mne už vie. Keď som si všimol zrkadlo zavrel som dvere a dúfal som že ma nevidel (ale videl). Po ďalších pätnástich minútach odtiaľ vyšiel chalan ktorého by som asi nespoznal keby som ho stretol na ulici. Uterák mal uviazaný okolo pása a celý bol ešte mokrý. Zdvihol som sa aj zo svojim uterákom a išiel som sa aj ja osprchovať. Pustil som na seba skoro ľadovú vodu (teplá mu netiekla) a naskočili mi na celom tele zimomriavky (až sa mi vlasy postavili dupkom). Studená voda mi nerobila problém len ma to prekvapilo, cukol som sebou, pošmykla sa mi jedna noha a z obrovým rachotom som zletel na zem. Keď som sa pozeral ako mi tečie voda do tváre mojím telom vystreľovala bolesť z pádu. "Zajtra budem riadne rozbitý" pomyslel som si. Chcel som sa zdvihnúť ale tak ma všetko bolelo že som radšej nechal nech mi voda naďalej tečie priamo do tváre. Zrazu sa nado mnou objavil čierny obrys (z plnými očami vody som dobre nevidel). Voito ma chytil za ruku a vytiahol na nohy čo ma dosť prekvapilo keďže moja váha je skoro stodvadsať kíl(mal som pocit že sa zlomí keď ma vyťahoval, ale nakoniec sa mu to podarilo) Stáli sme oproti sebe Voito z uterákom okolo pása a ja z očami plnými vody. Stáli sme oproti sebe bez pohnutia.
"Ďakujem" (Zamumlal som si v bolesti popod nos)
"Prosím? Nepočul som." (Aké požičiaš, také vráť)
"ĎAKUJEM" (A začal som sa nahlas smiať až mi vystreľovala bolesť do celého tela)
Prehodil som si cez plece uterák a pobral som sa do izby a sadol som si na posteľ. Bolelo ma celé telo a ledva som sa hýbal. Voito dobehol z lekárničkou, ale som mu naznačil že som v poriadku.
"Krvácaš z chrbta" (povedal tichým hlasom)
Chytil som sa za chrbát dal som ruku pred tvár a mal pravdu, bola celá krvavá.
"Ľahni si na brucho" (a uistil ma že lekárničku má pravidelne dopĺňanú)
Vždy sa najradšej zo všetkého vyležím, ale dal som na neho a ľahol som si na brucho. Chvíľami som cítil pálčivú bolesť a asi o päť minút neskôr som už cítil iba hladenie po chrbte. Voito sa mi ospravedlňoval že keby som mu nepomohol tak by som nebol teraz zranený. Ja som sa iba usmial.
"Nič si s toho nerob, už som si zvykol. Ako mám na tom chrbát?"
Mal som asi desať centimetrovú ranu na chrbte a plno modrín. Voitovi bolo jasné, keď som z bolesťou vstával že to neodšoférujem domov. Ponúkol sa že pôjde so mnou (moja lež, že bývam kúsok od neho sa mi vymstila). Povedal som mu kde bývam a že peši by sme to mali na niekoľko hodín.
"Prečo si my klamal?" (Tak uprene sa na mňa díval až sa mi stiahlo hrdlo)
"Neviem" (sklonil som pohľad a zosmutnel som)
"Asi som si myslel že ma nenecháš ti pomôcť" (vycedil som medzi zuby)
Pousmial sa a ponúkol mi čistú vodu. Nahlas som sa zasmial.
"Dosť som sa jej nachlontal v sprche kým som si obzeral strop" (A začali sme sa smiať obaja ešte viac)
"Keď chceš môžeš tu prespať, zajtra je aj tak sviatok" (A ja by som ako obvykle išiel do školy)
Dohodli sme sa že ja budem spať na zemi s paplónom a on na posteli s plachtou. Zatiaľ som si išiel lepšie pozrieť pivnicu keď už som mal svetlo. Voito išiel v závese za mnou. Že "keby sa mi niečo stalo". Zišiel som dole a poobzeral som sa. Evidentne buď on alebo jeho otec robil z drevom. Na stene bolo povešaných nespočet dlát, píl, okrasných drevín a tiež kopu nástrojov o ktorých som ani nevedel na čo sú.
"Robíš z drevom?" (a pomaly som sa na neho otočil)
"Už nie" (sklonil hlavu a pozrel sa na jednu sadu dlát položenú na zemi)
Tieto mali inú rúčku ako ostatné čo viseli na stene, ale bolo jasné že neboli lacné.
"Tieto boli tvoje?" (pozrel som sa na sadu dlát na zemi a potom opätovne na neho)
Prikývol a ešte viac zosmutnel. Nechcel som sa pýtať prečo prestal. Bolo to viac ako jasné.
"Ja to z drevom neviem. Ukážeš mi to niekedy?" (a pozrel som sa na vyrezanú sochu v rohu)
Nič nepovedal, iba pristúpil ku mne a objal ma (cítil som sa trochu nesvoj keďže sme boli obaja iba v uterákoch ale to rýchlo prešlo). Nechcel som si priznať to, že sa s ním cítim lepšie ako z hockým druhým. Ucítil som, že mi dal pusu na pery. Trochu som sebou cukol čo ho prinútilo spraviť krok dozadu a celí zbledol. Čo vám poviem? Najradšej by som bol v tejto chvíli viac oblečený ako len v uteráku (uterák ťažko zakryl že som vzrušený) Pristúpil som k nemu a pobozkal som ho. Už som vedel ako sa baby cítia keď ich bozkávam neoholený. Zrazu som ucítil ako sa mi dotkol rukou špičky draka (si snáď domyslíte čo tým myslím) a začal sa s ním hrať. Bol som tak vzrušený až som lapal po dychu. Cítil som ako sa mi rana na chrbte znova otvorila a stekala mi po ňom znova krv. Alebo to bol pot? V tejto chvíli som si nebol ničím istý. Doteraz som bol v tom že ma najviac vzrušujú ženy ale mýlil som sa. Muži ma rovnako vzrušujú aj keď stále mám chuť aj na ženy. Cítil som ako mi Voito prešiel rukou po bruchu až mi naskočili zimomriavky. Nebol som schopný vydať hlásku ani sa pohnúť. Bolo to tak príjemné až som si uvedomil že stojím so zavretými očami, otvorenými ústami a slina mi tečie až na hruď. Keď mi prešiel jazykom po bruchu až po krk z ruky my vypadla baterka. Jazykom si vyžiadal vstup do mojich úst, ja som mu vyhovel a pritisol si ma k sebe. Bol vzrušený. Chytil som jeho erekciu do ruky a požmolil ho. Cítil som ako tento raz stuhol Voito. Z chlapom som ešte nikdy nebol, takže som ani nevedel čo mám robiť. Tak ma napadlo "asi to, čo by bolo príjemné mne". Ale aj tak som bol strašne nesvoj. Voito sa zohol pre baterku čo my vypadla (aspoň som si to myslel) ale keď mi ho chytil a začal lízať, vedel som, že som sa mýlil. Zrazu som cítil ako si ho strčil do úst. Zaryl som sa mu prstami do dlhých blond vlasov. Po sprche ich mal pekne jemné. Pritiahol som si ho viac a cítil som ako mi celý zmizol v jeho ústach. Tak ma to vzrušovalo, že so vedel že čo chvíľa budem. Evidentne vedel kedy som, lebo som nahlas zavzdychal a spravil som sa mu priamo do tváre. Prišlo mi to strašne trápne ale zohol som sa aj ja (pri mojej veľkosti som si musel pomaly ľahnúť) a začal som mu aj ja robiť dobre. Chytil ma za hlavu ale nemal ma za čo držať, keďže chodím ostrihaný na ježka. Ale čím ďalej, tým som viac pociťoval ako sa mi jeho nechty zarývajú do kože na hlave. Zrazu som cítil ako sa mi zaryli až do kože a odtiahol mi hlavu. Tak takto sa cíti žena keď sa jej spravím do tváre (celá ulepená z nepríjemným pocitom že jej to ostane v obočí). Vyšli sme hore a obaja sme sa ešte raz osprchovali (tento raz spolu). Voito sa chcel ešte učiť, ale mňa tá rana na chrbte tak vyčerpala že som si ľahol na zem, zakryl som sa a zaspal som. Okolo pol noci som sa zobudil na nejaké zvuky. Voito ležal na posteli a triasol sa od zimy. Bolo dosť chladno a plachta ho evidentne dosť nezahrievala. Postavil som sa a ľahol som si k nemu a zakryl som nás. Pritisol sa mi na hruď ako by som bol radiátor a pomaly sa prestal triasť. Ja som okamžite zaspal. Ráno ma pre zmenu nezobudil budík ale Voito ako nadáva a vyberá baterku z môjho mobilu. Postavil som sa na nohy. Chrbát ma už nebolel tak veľmi ale stále som ho cítil. Voito si ľahol a ďalej spal. Obliekol som sa, zobral som doklady, kľúče od auta a peňaženku a išiel som von. Nastúpil som do auta a vydal som sa do najbližšieho veľkého obchodu a kúpil som prenosný elektrický šporák, zopár hrncov a niečo čo dokážem uvariť (toho nebolo veľa). V parku som si sadol na lavičku a pozoroval okolie. Chcel som si overiť dve veci. "Som stále na ženy?"
Prebehli okolo dve baby, oblečené v tesnom oblečení a ja som pocítil chuť na nich. "Áno som" povedal som si potichu a pousmial som sa popod nos. "Priťahujú ma aj muži?"
Išiel okolo bežec, dosť podobne oblečený ako tie dve ženy. Keď som sa na neho lepšie zadíval, tiež ma priťahoval. Nebolo to tak silné ako pri ženách ale bolo to pre mňa niečo nové a nebránil som sa tomu. Zdvihol som sa a išiel som za Voitom. Bol už hore a evidentne sa potešil keď ma uvidel. Asi si myslel že som zdrhol (pravdu povediac som to mal najprv v pláne keď som si spomenul na včerajšok ale v parku som niečo zistil. "Som bisexuál").
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 28. června 2011 v 1:26 | Reagovat

A já už jsem doufala, že zase něco od tebe, mamčo, a zas nic, no.

Ale dobrá povídka, čéče! Jako, já se sice ve slovenské gramatice moc nevyznám, ale dobré to bylo! Jen tak dál, pokračuj, slečno! (Jó, yaoistů není nikdy dost. xD)

2 Lanita d'Angel Lanita d'Angel | Web | 3. července 2011 v 22:11 | Reagovat

Super :D ... já nevím .. mě v poslední době nějak povídky nelezou na mozek,ale ty píšeš suprově :D

3 Widlicka Widlicka | 5. února 2012 v 17:56 | Reagovat

Tak tahle povídka se mi hodně líbila, protože měla trošku složitější děj a nebylo to jen o yaoi :-P
Ono je to hned o stupeň lepší, když je ten příběh i o něčem mnohem víc, než jen o tom někoho sbalit/nechat se sbalit ;-)
Píšeš opravdu moc pěkně, vůbec mi nepřijde, že to čtu v jiném jazyce. ;-)

4 Sanasami Sanasami | 1. května 2012 v 13:39 | Reagovat

:-D  :-D  :-D

5 Sansami Sansami | 1. května 2012 v 13:40 | Reagovat

:-D p :-D á :-D n :-D i :-D

6 Dora Dora | 21. června 2012 v 13:03 | Reagovat

Úplně souhlasím se vším, co napsala Widlička. Docela mi v poslední době vadí to, že spousta autorů si asi myslí, že aby jejich jednorázovka byla dobrá, tak alespoň polovinu musí zabírat podrobný popis sexu (nic proti němu ;-) ). Tady tomu tak není a povídka je super. Ráda bych si od tebe přečetla nějakou další.

7 Nella Nella | 26. června 2013 v 18:37 | Reagovat

tak rozhodne to chce pokráčko a šup šup sem sním :-D

8 Karin Karin | 13. listopadu 2016 v 13:53 | Reagovat

Je vidět že může byt povídka i bez sexu a je pěkná. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Layout by Luczaida.blog.cz