Príbeh bez konca

17. října 2011 v 17:10 | Erik |  Jednorázovky
Poviedka je majetkom Erika, s jeho povolením som ju zverejnila. Tak prosím rešpektujte to a nekopírujte!!!

Tento príbeh napísal Erik. Podľa mňa má potenciál. Veľká škoda, že nie je dokončený, mňa už napadajú rôzne variácie ako by to mohlo dopadnúť. Nezabudnite na komentáre. Mladého to poteší :)

Trpezlivosť aj drakom ruže prináša


Tento príbeh by mohol začínať ako každá jedna rozprávka. Kde bolo, tam bolo... tam bola krajina menom Eliasmenna. Krajina, v ktorej bytosti ako víly, obri, draci, strigy, černokňažníci, škriatkovia neboli vymyslenými postavami, ale reálne žijúce stvorenia patriace do tohto sveta. Svet, ktorý bol oddelený od všetkých ostatných svetov hrubými záclonami vesmíru, a tak k nemu nedal preniknúť vplyvy iných kultúr. Eliasmenna bola svetom sama osebe, hrdá a neskrotná, mystická, magická. Iba od sveta ľudí bola oddelená len tenučkým rúškom. Všetci obyvatelia Eliasmenny to vedeli. Stačilo jednoduché kúzlo, ktorým sa bytosti Eliasmenny dostali do ľudského sveta. Dovtedy však museli mnoho študovať, aby o tomto svete vedeli toľko, aby zapadli medzi ľudí. Na zem sa nikdy nepodarilo dostať nijakému tvorovi, ktorý by nevedel vyzerať presne ako človek. Preto ľudia nikdy na zemi nevideli škriatkov či bradavičnaté strigy, a mysleli si, že tieto bájne bytosti už vymreli. Eliasmenna už dávno skryla svoje tajomstvá za záclonu vesmíru, ktorá ju oddeľovala od nášho sveta.

Olin bol jedným z posledných drakov žijúcich v Eliasmenne. Na rozdiel od svojich krvilačných druhov bol samotárom a ako drak zabíjal možno tak pred dvesto rokmi. Obľúbil si ľudskú podobu, ktorej sa za storočia naučil, a tak často chodieval do ľudského sveta. V poslednej dobe tak často, že si vytvoril svoju partiu mladých ľudí, stal sa hudobníkom a zabýval sa vo svete ľudí. Eliasmenna pre neho prestala byť zaujímavá, takisto, ako by pre ľudí z nášho sveta prestal byť zaujímavý ten, keby sme vstúpili do sveta Eliasmenny. Stačilo mu kedykoľvek povedať jediné slovo a bol naspäť v krajine, kde vyrástol a kde mal svoje korene. Ale on nechcel.

Jediné, čo hľadal, bola láska. To, čo v Eliasmenne nemohol nájsť nikto z jej obyvateľov. Toto slovo v tejto krajine vyjadrovalo pre všetkých neznámy pojem. Eliasmenna bola miestom, kde sa uctievali vládcovia a hľadal sa najvhodnejší partner na zachovanie rodu. Olin bol jedným z malých drakov, nádherne stavaných, o ktorého mali neustále záujem nejaké samice. Lenže to mu nestačilo, to nebola láska, to bola vypočítavosť. Práve preto, keď už iní draci vystriedali niekoľko partneriek a mali svoje potomstvo, on blúdil svetom ľudí v podobe mladého, nikdy nestarnúceho človeka... až sa napokon v tomto svete usadil, dúfajúc, že láska ho v takejto podobe postretne.

Až raz zo zámku v Hailon, hlavnom meste jeho sveta, vyšli temné prízraky. Päť hustých mrakov, ktoré sa začali vznášať nad svetom Eliasmenny a hľadať stvorenia, ktoré utekali do sveta ľudí takisto ako Olin, hľadať lásku. Eliasmenna tak často prichádzala o najlepšie "kusy" na doplnenie rodu, a všetky rasy v tejto krajine pomaly, ale isto redukovali svoje počty. Hailon nemohol spraviť nič iné, než začať poriadať takéto lovy. Olin sa na to iba pozeral z bezpečia svojho miesta vo svete ľudí. Aj keby chceli, jeho, jedného z najmocnejších bytostí v Eliasmenne, by nikdy nedostali, ani keby sa na neho vrhli piati naraz, stačilo by sa premeniť na draka, párkrát švihnúť chvostom a odletieť. So smútkom však sledoval vraždenie a mučenie bytostí, ktoré sa odvážili prejsť za hranice závoja medzi svetmi, aby tam hľadali svoje šťastie v podobe lásky, o ktorej sa v Eliasmenne mohli dočítať iba z kníh.

Začali sa páliť knihy a temné prízraky lietali po celej krajine. Nastalo obdobie strachu a ukrývania sa, výlety do sveta ľudí sa začali tajiť, až nakoniec vládca Eliasmenny, elf Alcorran, ktorý vládol tejto krajine už vyše sto rokov, akékoľvek výlety do sveta ľudí zakázal.

Olin na tento zákaz nedbal, dokonca ho neprinútil ani len sa vrátiť na dlhší čas do Eliasmenny, aby sa tak nebodaj tváril, že počúva tieto rozkazy. Hoci vo svete ľudí stále nenašiel to, čo hľadal, vedel, že stačí trpezlivosť. Trpezlivosť, ktorá aj drakom ruže prináša...





 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Kayleigh McCamyo Kayleigh McCamyo | Web | 17. října 2011 v 19:26

No jo, něco se nám tam rýsuje... :D Hej, není to geniální, nebo tak, ale kdyby na sobě autor pracoval, za pár let by z toho mohlo být něco fakt dobrého. Něco to do sebe má, ale je vidět, že ještě nemá vypracovaný vlastní styl, nebo něco, co by zanechávalo vlastní rukopis. Ale začátek to špatný není ani náhodou.

A jen taková pisatelská (nebo pisálkovská) rada - pokud tě nenapadá, jak to dokončit, nedokončuj. Věnuj se něčemu jinému. Ale hlavně piš.

2 Naruto nee-chan Naruto nee-chan | Web | 17. října 2011 v 20:16

Huhu...má to něco do sebe:-) Z toho něco bude:-D
Však každý, kdo píše, si časem najde ten svůj osobitý styl:-)

3 Satiras Satiras | 19. října 2011 v 17:45

Mě osobně se to líbí má to nápad, pomalejší rozjezd. Byla by to hezká povídka.
Budu ráda když si od tebe přečtu i něco dalšího nebo příští kapitolu tohoto příběhu. :D

4 Widlicka Widlicka | 5. února 2012 v 18:08

Myslím, že Erik by měl na pokračování zapracovat. Ono se to do jednorázovek nehodí jen z toho důvodu, že to vypadá jako krásná příprava - úvod k delšímu příběhu...
Eriku, jestli to budeš číst, veř mi, že jsem už četla stovky povídek na různých stránkách, a ty sis vybral opravdu krásné téma a započal moc pěkný příběh, aby zde jen tak ležel ladem ;-)
Proto hlasuji za přemístění mezi sériovky a přemluvení Erika, aby v příběhu pokračoval :-) 8-)

5 Karin Karin | 13. listopadu 2016 v 13:58

Krásné ale chtělo by to pokračko. :-P

Komentáře jsou uzavřeny.


Aktuální články

Reklama

Layout by Luczaida.blog.cz